Droby, majoše , črevko, črievka, jatočky,  jalitá, jalitka, jelítka, jaterničky, jaternice, jadernice,  hurky, húriky, krvavnice, krvavky, krvavničky, žemľovky. Čo si pod tým predstavíte?

Zabíjačkový prieskum

Všetky tieto oblastné, krajové , lokálne a miestne názvy sa objavili pre pomenovanie jaterníc u respondentov prieskumu, ktorý  uskutočnil portál www.masodomov.skformou dotazníka pred nástupom tohtoročnej zabíjačkovej sezóny. Cieľom prieskumu bolo zistiť, aký máme vlastne my Slováci vzťah k zabíjačkovým špecialitám, aké preferujeme chute , aké sú pre ten-ktorý kraj tie pravé jaternice, klobásy, tlačenky, čo vonia viac mužom a čo ženám, či ešte pojem zabíjačková sezóna rezonuje  medzi Dunajom a Tatrami tak, ako tomu bolo kedysi.

Zdá sa, že zabíjačkové špeciality jednoducho milujeme. Až 93% respondentov ich má veľmi alebo aspoň rado a iba jeden zo 446 vypĺňajúcich uviedol, že zabíjačkové špeciality nikdy nejedáva.

Zaujímavé je aj zistenie, že takmer 93 % Slovákov sa už zúčastnilo zabíjačky, iba tri percentá z opýtaných nie a ani o to nemá záujem. Pri pohľade na regionálnu príslušnosť, odkiaľ pochádza najviac ortodoxných „zakáľačov“ a chovateľov sviniek, je na prvom mieste Prešovský kraj. Ostatné kraje sú pomerne vyrovnané. Asi neprekvapuje, že najmenej zabíjačiek  sa udeje v Bratislavskom kraji.

Zabíjačkové špeciality z vlastných zdrojov

Zaujímavé boli odpovede na otázku: „Vyrábate si niekedy sami doma nejaké mäsové výrobky?“ Zdá sa, že Slováci sú nielen milovníci zabíjačkových špecialít, ale aj ich vášniví výrobcovia. Veď až 83% z nás má skúsenosti či dokonca si pravidelne mäsové výrobky vyrábame sami.

Tento fakt potvrdzujú aj odpovede na otázku: „Ako sa k Vám zabíjačkové výrobky dostávajú?“  Spolu až 55% Slovákov za tieto pochúťky neplatí (19% si ich vyrába pre seba, 6% vyrába a rozdáva, 30% dostáva od známych). Tu stojí za pozornosť aj zanedbateľný , iba 2-percentný podiel supermarketov na ich predaji.

Jaternice

To je veľká téma pre všetkých mäsožravcov. Aspoň sa to tak javí pri čítaní odkazov v našom dotazníku. Samotných zozbieraných 17 rôznych názvov pre tento pomerne jednoduchý, ale chutný zabíjačkový výrobok svedčí o rozmanitosti chutí, ingrediencií, tvarov a spôsobov ich prípravy. Ak uvážime, že jaternice môžu byť krvavé a nekrvavé, žemľové, ryžové, krúpové i mixované a prenásobíme  tieto kombinácie počtom názvov, tak zistíme, že na Slovensku máme mäsový výrobok, na ktorého súčet  všetkých možných  pomenovaní  je potrebné  trojciferné číslo.

Ak by sme v tom predsa len chceli urobiť nejaký poriadok podľa regiónov, tak Východniari  poznajú iba húrky, pričom Košičania majú trochu radšej ryžové a Prešovčania zasa krúpové. Nitrančania si zohrievajú najčastejšie krvavé, žemľové húrky, prípadne nekrvavé ryžové, ale vždy len húrky.

Trenčania sú poväčšine spisovne jaternicoví, pričom krvavé jaternice majú radi žemľové a nekrvavé krúpové. Aj Trnavčania sú v názvosloví spisovní,  avšak nekrvavé jaternice majú radi ryžové, krvavé, rovnako ako Trenčania, žemľové. Žilinčania boli takmer jediní, ktorí označili, že obľubujú  mixované jaternice a okrem nich aj ryžové, krúpové a žemľové. V čom však majú jasno, je názov – jednoznačne jelitá.

Banská Bystrica je ryžová, úplne jednoznačne húrková, ale Bystričania prekvapivo nemajú radi, ak sú ich húrky krvavé. Bratislavčania nemajú jasno v názve, zato sa však zhodnú, že jaternice sú najlepšie ryžové. Absolútnym víťazom v kategórii jaterníc by bola nekrvavá ryžová hurka. Tradičné zabíjačky u nás sú zvyčajne na fašiangy

Pravá domáca klobása

Absolútnym víťazom medzi chuťami domácej klobásy je pikantná príchuť (45%), s pomerne slušným náskokom pred druhým cesnakom (17%) a treťou neutrálnou chuťou (13%). Ako úplný prepadák medzi domácimi klobásami na slovenských stoloch je bylinková  príchuť. Z pohľadu regiónov Bratislava je už tradične namixovaná všehochuťou, pikantná a pálivá chuť je obľúbená asi všade, ale na našich dolných zemiach predsa len o niečo viac.

Smerom na sever to začína voňať viac cesnakom, rascou a čiernym korením. K sladkej paprike sa hlásia východniari, čierne korenie označili zasa takmer iba Prešovčania. Medzi fanúšikmi rascovej chute určite nehľadajte Žilinčana ani žiadneho východniara, možno Trenčana a Trnavčana.

Dobrá tlačenka

Pri otázke, čo patrí a naopak nepatrí do dobrej tlačenky, sa všetci tlačenkári svorne zhodli, že sa nikdy nezhodnú. Ani v jednej jedinej ingrediencii nenastala aspoň výraznejšia zhoda. A tak zatiaľ čo jedni tvrdia, že do tlačenky nepatrí chudé mäso, druhí hovoria, že bez chudého mäsa si tlačenku nevedia predstaviť.

Niekto dáva do tlačenky krv a uši, iní naopak tvrdia, že tam patrí jedine srdiečko a jazyk, ale v žiadnom prípade pľúcka. Ďalší hovoria že do tlačenky idú iba hlavy, kolená a kože, ale sú zasa aj názory, že hlava tam nesmie ísť, ale dobré je pridať trochu hydinového mäsa a podobne. Pokus o zostavenie celoslovensky prijateľnej tlačenky by asi dopadol podobne, ako pečenie torty v známej rozprávke o psíkovi a mačičke…

Zabíjačková sezóna

Jedna z otázok v prieskume znela: „Čo Vás napadá na tému zabíjačková sezóna?“ Respondenti mali k tomu množstvo rôznych receptov, rád, nápadov, spomienok či príhod. Iba pre ilustráciu až 63x padlo slovo „milujem“, 22x slovíčko „zbožňujem“ a ešte mnoho ďalších superlatívov.

Na záver môžeme s potešením skonštatovať, že zabíjačkové špeciality sú v našich končinách stále veľmi obľúbené. Ba čo viac, Slováci milujú všetko, čo súvisí so zabíjačkovou  sezónou, ako sú rodinné stretnutia, posedenie pri dobrom jedle a atmosféru pravej  dedinskej zabíjačky. Ak ste to ešte neokúsili na vlastnej koži, tak sa poobzerajte po možnostiach aj priamo v Banskej Bystrici či v okolí, niečo určite nájdete. Perfektná zabíjačka je napríklad v sedle Zbojská: