Tak ako sa na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej politizuje časť tretieho sektora, podobný proces prebieha aj v kultúre. S tým rozdielom, že bratislavská kultúrna obec stojí proti predstaviteľom kultúry v regiónoch.

Kultúra, Soros a mimovládky

Zväčša bratislavskí umelci iniciovali výzvu „Žiadame okamžitý kultúrny reparát!“, ktorú podpísalo okolo dvoch tisícok ľudí.  Aj po stretnutí s novou ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou trvajú na jej odstúpení z funkcie. Vraj je nekompetentná a nepredstavuje pre nich autoritu, nepoznajú ju, lebo nie je z Bratislavy, ale z Banskej Bystrice a navyše je členkou strany SMER – SD.

Nevedia jej zabudnúť kritické slová z rozhovoru pre Denník N ešte pred nástupom do ministerského kresla na adresu Georga Sorosa a jeho financovanie niektorých mimovládok aj na Slovensku, hoci sa za ne neskôr ospravedlnila. A keby to aj neurobila, je predsa všeobecne známe, že tento kontroverzný finančník a burzový špekulant sa neslávne preslávil útokmi na britskú libru či ďalšie svetové meny, ktoré mu vyniesli miliardové zisky, čo mu v postihnutých krajinách dodnes nevedia zabudnúť.

Rovnako je známy aj svojou filantropiou a tým, že z takto zarobených peňazí zakladá a financuje mimovládne organizácie vo svete za účelom vytvárania občianskej spoločnosti a ovplyvňovania spoločenských i politických pohybov v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Nečudo, že v jeho domovskej krajine Maďarsku sa Soros s jeho nadáciami stal „personou non grata“, že kritika na „nepolitickú politiku“ presadzovanú prostredníctvom jeho nadácií zaznieva aj v susedných krajinách, vrátane Slovenska.

Otázka znie, prečo a pre koho by mala byť kritika politizácie Sorosových nadácií vrátane ich financovania neprijateľná? Je azda tretí mimovládny sektor nekritizovateľný, keď niektoré mimovládky miesto vytvárania občianskej spoločnosti naozaj začali robiť politiku? Žijeme predsa v demokratickej spoločnosti, v ktorej má každý občan právo slobodne vyjadriť svoj názor, ministerka kultúry či iný verejný činiteľ rovnako ako predstaviteľ kultúrnej obce či mimovládnej organizácie.

Bratislava versus regióny

Ale vráťme sa ku kultúre. Signatári bratislavskej petície proti ministerke Ľubici Laššákovej naveľa predsa len akceptovali jej pozvanie a v utorok prišli na stretnutie s ňou. Vysvetľovala im svoje postoje i to, čo chce ako ministerka urobiť a presvedčiť ich svojou konkrétnou prácou, nie dojmami. Ponúkla im aj účasť v poradnom grémiu na ministerstve kultúry, aby sa zúčastňovali prípravy dôležitých materiálov a rozhodnutí pre rozvoj kultúry na Slovensku.

Režisér Juraj Janiš po stretnutí s ministerkou kultúry pre médiá povedal: „Naše očakávania sa na stretnutí nesplnili, pretože naša výzva bola jednoznačná – žiadali sme ministerku o odstúpenie a to sa nestalo.“

Doplnil ho herec Richard Stanke, ktorého pobúrili  konšpiračné vyhlásenia o Sorosovi o zaoceánskych peniazoch: „Vyčítal som jej, že ide o širší problém, lebo v jej osobe nevidíme autoritu, ktorá by dokázala odolávať straníckym tlakom. Ani doteraz som nevidel, že by voči praktikám, ktoré sa v strane Smer dejú, nejako vystupovala.“

Roman Polák, divadelný režisér, pedagóg a niekoľkoročný šéf Činohry SND vyjadril svoj názor slovami: „Bol by som nerád, aby celá táto kauza bola o tom, že elita z Bratislavy nechce nejakú dobrú pani z Banskej Bystrice prijať medzi seba. To by bolo veľmi skresľujúce.“

Žiaľ stalo sa. Potvrdili to predstavitelia regionálnej kultúry – signatári výzvy „Slovensko nie je len Bratislava“, ktorú podpísalo v prvý deň okolo 200 ľudí  a s ministerkou Laššákovou sa stretli krátko po bratislavských umelcoch.

Iniciátorka výzvy a riaditeľka martinského rádia Rebeca Eva Lacová pred novinármi uviedla: „Rozprávali sme sa o situácii v regiónoch, ak ide o financie. Zhodli sme sa, že je potrebné nastaviť pravidlá pre financovanie a fungovanie regionálnej kultúry. Rozprávali sme sa aj o horúcej téme kreatívnych centier, ktoré by výrazne pomohli kultúre v regiónoch, rovnako ako aj pozície kultúrnych atašé, ktorí by rozvoju kultúry pomohli. Pani ministerka má našu dôveru, zaslúžila si ju na základe diskusie. Máme pocit, že nám rozumie, chápe naše požiadavky a súhlasí s tým, že regionálna kultúra potrebuje zmeny.“

Mrzelo by ju, keby prišla do nového zamestnania a v tom okamihu by sa objavila petícia, že tam nemá čo robiť. Vníma to zvláštne, že niekto diskvalifikuje človeka, ktorý za sebou nemá žiadne kauzy. Je vo funkcii čosi vyše dvadsať dní a nestihol ešte nič urobiť.

„Z pozície ženy bola označená za analfabetku, ale dnes je to predsa ministerka. Zajtra ňou možno budem ja, možno vy alebo niekto z vašich blízkych. Nehrá úlohu, či človek pracuje v kultúre dvadsať alebo dvadsaťpäť rokov, dôležité je, že chce zmenu. A pani ministerka má v tomto našu dôveru,“ dodala Lacová.

Maroš Balog, bývalý herec, rómsky aktivista a spisovateľ z Banskej Bystrice ju doplnil: „Presvedčil nás aj  prístup pani Laššákovej k regionálnej kultúre v čase, keď bol na čele župy Marian Kotleba. Zachraňovala existenciu bystrických divadiel, čo nie je málo. Petícii Kultúrny reparát, ktorá žiada odstúpenie ministerky kultúry, nerozumieme. My  pani Laššákovej, ktorú poznáme, dôverujeme.“

Bystričanka proti Bystričanke

Zdá sa, že negatívne vymedzenie sa zväčša bratislavských umelcov voči ministerke kultúry Ľubici Laššákovej narazilo na pozitívny prístup predstaviteľov kultúry z regiónov k nej. Možno to vyplýva z toho, že kultúra nie je len SND či bratislavské divadlá, televízia a film, ale aj regionálne divadlá, ľudová kultúra, kultúrne dedičstvo, hrady, zámky, múzeá, galérie, pamiatky  či regionálne kultúrne centrá, kultúrne skupiny či organizácie v mestách a obciach na východ od Bratislavy. A tomu ministerka z Banskej Bystrice veľmi dobre rozumie, pretože v tomto prostredí roky aktívne pracovala

V tejto súvislosti zaujala účasť Jany Suraovej z bystrickej produkčnej spoločnosti MANA na stretnutí signatárov bratislavskej výzvy s jej bývalou kolegyňou v bývalom bystrickom PKO. Zatiaľ neodpovedala na otázky autora tohto komentára, prečo ona ako Bystričanka je na strane bratislavských umelcov proti Bystričanke, ktorá podľa nich nedokáže zvládnuť riadiť kultúru v politickej funkcii ministerky kultúry.

Zaujímavé bolo, že po stretnutí signatárov výzvy „Žiadame okamžitý kultúrny reparát!“ s ministerkou Laššákovou v odpovediach na novinárske otázky týkajúce jej (ne)poznania bratislavskí umelci de facto priznali, že informácie majú od „Janky“ z Banskej Bystrice…

Poznám Ľubicu Laššákovú dlhé roky. Je to čestný a svedomitý človek. V oblasti kultúry pracuje dlhé roky, či už v rozhlase, PKO alebo vedeckej knižnici, aktívne spolupracovala s viacerými kultúrnymi inštitúciách. Kultúre sa venovala aj ako mestská či krajská poslankyňa. Práve preto, že pozná problémy kultúry v regiónoch, má predpoklady byť dobrou ministerkou kultúry pre všetkých občanov Slovenska.

Chápem aj to, že táto „neznáma“ Bystričanka a navyše „Smeráčka“, ktorú nepoznajú z bratislavských „kaviarní“, môže byť pre umelcov z hlavného mesta politickým problémom. Ale ten vytvárajú sami neuvedomujúc si, že  Bratislava ani zďaleka nie je celé Slovensko…