V súvislosti s oslavami 70. výročia SNP si odborníci verejného zdravotníctva pripomínajú aj počin významného slovenského bakteriológa a virológa, lekára, pedagóga a akademika Prof. MUDr. Dionýza Blaškoviča, DrSc. Počas 2. svetovej vojny vstúpil do funkcie hygienika do povstaleckej armády.

„Ako účastník SNP a protifašistického odboja počas SNP založil v Banskej Bystrici diagnostickú stanicu – základ neskoršej krajskej hygienickej stanice. V tom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii dyzentérie, ktorá prepukla v Blatnickej doline,“

uvádza fakty o jeho záslužnej činnosti súčasný regionálny hygienik banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) doc. MUDr. Cyril Klement, CSc..

Prof. Blaškovič sa vedecky venoval najmä patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov chrípky a kliešťovej encefalitídy. Bol priekopníkom interdisciplinárneho poňatia výskumu v rámci biológie. Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA. Na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k prof. Francisovi, kde sa cielene začal zaujímať o virológiu.

Po návrate z USA v roku 1948 vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotnosociálneho ústavu. Prvého januára 1953 vznikol Virologický ústav ČSAV a Blaškovič bol menovaný za prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí. Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s tým spojené ekologické problémy vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom v tzv. Rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírus kliešťového zápalu mozgu. Významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu chrípky.

Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky. Ďalším vírusom, ktorým venoval pozornosť boli herpetické vírusy, perzistencia a latencia herpetických infekcií a patogenéza herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov. Na ústave podporoval štúdium rastlinných vírusov, ricketsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. Následne sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu.

Stál však i pri zrode Československej akadémie vied aj Slovenskej akadémie vied a v oboch dlhé roky zastával vysoké riadiace funkcie. Pozitívne ovplyvnil i vznik a činnosť niektorých ďalších organizácií, napr. Československej spoločnosti mikrobiologickej pri ČSAV alebo Mikrobiologicko-epidemiologickej zložky Slovenskej lekárskej spoločnosti. Umrel 17. novembra 1998.