Prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku rozhodlo o tom, že 29.marca si voliči budú vyberať jedného z dvojice Robert Fico a Andrej Kiska. Aritmetické sčítanie hlasov možných podporovateľov z 15.marca zmenilo východiskové pozície a podľa politológov favoritom je Kiska. Automatický prechod voličských hlasov nezvolených kandidátov z prvého kola pre jedného z finalistov však v druhom kole nemusí platiť.

Faktom je, že z troch najväčších favoritov pred prvým kolom získal najviac tretí Radoslav Procházka, pre ktorého je to výhodná odrazová pozícia do jeho ďalšej politickej kariéry. Andrej Kiska zostal zhruba na vzostupných percentách z prieskumov verejnej mienky. Najviac stratil Robert Fico, aj keď okrem Bratislavy tesne vyhral vo všetkých krajoch (v Banskobystrickom aj vo všetkých okresoch). Obecne sa dá povedať, že skôr bodoval na vidieku a v okresoch, ako vo väčších mestách.

Výsledky prvého kola ovplyvnila o niečo nižšia volebná účasť, ako sa očakávalo, ale aj vyšší počet ambicióznych kandidátov, ako tomu bolo pred piatimi rokmi (Gašparovič-Radičová). Otázkou zostáva, voliči ktorého kandidáta zostali doma (v roku 2004 kvôli tomu neprešiel do 2.kola favorizovaný Eduard  Kukan, vlani Jan Fischer v Čechách), ale na finále prídu, alebo ktorí z voličov iných kandidátov naozaj odovzdajú svoj hlas niektorému z finalistov resp. nepôjdu voliť. Na oboch kandidátoch je, ako dokážu zmobilizovať svoje voličské tábory a akú taktiku kampane zvolia pred finálovým súbojom.

Pre druhé kolo však platia trochu iné pravidlá hry, ako v prvom kole. Športovou terminológiou z hokeja by sa to dalo nazvať finále play-off, do ktorého postúpili dve najlepšie mužstvá a začína sa prakticky od nuly. Predchádzajúce výsledky iba naznačili východiskovú pozíciu, ale nie výsledok. Preto prvé kolo netreba preceňovať, ale ani podceňovať.

Ak sa napríklad Andrej Kiska vymedzuje ako nezávislý kandidát od politických strán, ale  v druhom kole prijme podporu opozície, bude ešte stále chápaný ako nadstranícky nepolitický kandidát? Na druhej strane nerozhodnutí voliči nemusia prijať často podsúvanú schému totálneho ovládnutia vlády, parlamentu aj prezidentského postu jednou stranou. Môžu sa rozhodovať na základe svojich vlastných kritérií, z videného a počutého v prebiehajúcej kampani oboch kandidátov, ktorá naberá aj ostrejšie kontúry. Nepochybne zaujímavé budú televízne duely, ktoré dokážu výrazne ovplyvniť verejnú mienku..

Voliči si môžu položiť aj otázku, či chcú mať prezidenta s bohatými politickými skúsenosťami a dobrým renomé v zahraničí, alebo absolútneho politického nováčika, ktorého svet (a zatiaľ ani celé Slovensko) nepozná. Úvahy sa môžu uberať aj tým smerom, či chceme mať prezidenta kompatibilného s vládou alebo nepolitickú opozičnú hlavu štátu. Nehovoriac o viac či menej známej minulosti oboch kandidátov.

Bude to referendum o Smere a Robertovi Ficovi za dvojročné vládnutie počas celoeurópskej ekonomickej krízy? Niečo podobné, ale v menšom merítku, sa v novembri 2013 odohralo v Banskobystrickom samosprávnom kraji, keď voliči v druhom kole županských volieb zvolili súpera Smeru, pričom tí istí voliči predtým posunuli do zastupiteľstva BBSK väčšinu poslancov vládnej strany. Pri voľbe banskobystrického župana zrejme išlo o protestné hlasy, ale bude to platiť aj pri voľbe slovenského prezidenta 29.marca 2014?

„Alea iacta est – kocky sú hodené.“ Tieto historické slová rímskeho cisára Cézara, ktoré predniesol svojmu vojsku pri rieke Rubikon, by sa dali voľne parafrázovať aj na slovenské pomery pred druhým kolom prezidentských volieb. Napokon aj tak sa každý z voličov, ktorí za plentou rozhoduje len sám za seba.