8.novembra, tak ako každý rok o tomto čase, si pripomíname Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách. Ten tohtoročný je zameraný na samoliečbu antibiotikami (ATB), prácu s lekárnikmi, ako aj na propagáciu ich primeraného užívania.

Narastá počet baktérií odolných voči antibiotikám

V posledných rokoch sa rezistencia voči antibiotikám zvýšila do takej miery, že sa stala závažnou hrozbou pre ich účinnosť v budúcnosti. Nárast baktérií rezistentných voči antibiotikám spolu s nedostatkom nových postupov antibiotickej liečby predstavuje v súčasnosti vážne riziko pre verejné zdravie.

„Rezistencia voči antibiotikám súvisí s rozsahom a spôsobom ich užívania. V humánnej medicíne predstavuje primárna starostlivosť najväčšiu časť užívania tohté druhu liekov. Samoliečba pomocou antibiotík zahŕňa ich vydanie bez lekárskeho predpisu a zbytočné užívanie antibiotík, ktoré sa zvýšilo,“

upozorňuje MUDr. Mária Avdičová z banskobystrického RÚVZ, ktorá je aj v pozícii národného kontaktného bodu pre systematický dohľad nad prenosnými chorobami v rámci Európskeho centra pre kontrolu chorôb.

Od 40-tych rokov minulého storočia, kedy sa po prvýkrát dostal do rúk lekárov penicilín ako prvý reprezentant látok s antimikrobiálnym (ATB) účinkom, stali sa antibiotiká základným liekom bakteriálnych nákaz u ľudí a zvierat. ATB látky nielen dopĺňajú liečbu infekčných chorôb, ako sú pneumónia, tuberkulóza, malária, HIV/AIDS a nákazy súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ale sú životne dôležité pri redukcii rizika komplikácií pri invazívnych výkonoch, napr. pri výmene kĺbov, pri transplantáciách orgánov, chemoterapii pri rakovine ako aj pri starostlivosti o predčasne narodené deti.

„Zmienené spektrum využívania a aplikovanie antibiotík je v súčasnosti – 70 rokov od ich objavenia, vážne ohrozené pre narastajúci počet mikroorganizmov rezistentných na používané antibiotiká. To má za následok neúčinnú liečbu infekcií. Rezistencia je prírodný biologický fenomén ovplyvňovaný mnohými faktormi. Nevhodné terapeutické používanie antibiotík v humánnej i veterinárnej medicíne, ich používanie pre neterapeutické ciele ako aj znečistenie životného prostredia antibiotikami, sú procesy urýchľujúce hrozbu nárastu a šírenia rezistentných mikroorganizmov. Následky sú vážne“,

konštatuje MUDr. Avdičová.

Odhaduje sa, že každý rok v priemere 4 milióny pacientov v EU získa infekciu súvisiacu so zdravotnou starostlivosťou. Bežné baktérie spôsobujúce diarhoe (hnačka), alebo respiračné infekty u mnohých zvieracích druhov sa stávajú  rezistentnejšie na bežne používané veterinárne ATB a spôsobujú utrpenie a úmrtia zvierat, následne zníženie produkcie a iné extra náklady. Zároveň predstavujú  pracovné riziko akvirácie nákazy pre chovateľov zvierat.

V súčasnosti vyvíja len veľmi málo nových antibiotík. Konkrétna cieľová skupina, pre ktorú sú určené vzdelávacie materiály s touto tematikou, je aktívne pracujúca populácia, definovaná ako pracujúce osoby vo veku od 18 do 55 rokov.

ATB neúčinkujú ako lieky proti bolesti a nemôžu zmierniť bolesť hlavy, iné bolesti alebo horúčku. Účinkujú len proti bakteriálnym infekciám a neúčinkujú k uzdraveniu z infekcií zapríčinených vírusmi, ako je bežná nádcha alebo chrípka. Až 80 percent zimných ochorení, ktoré postihujú nos, uši, hrdlo a pľúca, je vírusového pôvodu, takže po užívaní antibiotík sa človek nebude cítiť lepšie. V prípade väčšiny zimných ochorení sa stav pacienta bez ich užívania a pri dodržaní pokynov lekára, zlepší do dvoch týždňoch.