Banskobystrický primátor Ján Nosko inicioval odbornú diskusiu k pripraveným protipovodňovým opatreniam v meste Banská Bystrica. Tie by mal po výbere dodávateľa stavby z eurofondov začať uskutočňovať ešte do konca tohto roka Štátny vodohospodársky podnik, š. p.

Stretnutie vodohospodárov so zástupcami aktivistov na odbornej úrovni

Proti výstavbe  sa po verejnej prezentácii hotového a schváleného projektu postavili banskobystrickí aktivisti, ktorí založili iniciatívu Za Hron bez betónu. Následne sa cez sociálne siete začali šíriť dezinformácie o údajnom masívnom výrube stromov pri Hrone blízko centra mesta, rozhodovaní o veľkej líniovej stavbe bez verejnej diskusie,  o dvojmetrovom betónovom múre či zabetónovaní prístupu k rieke.

Napriek tomu, že mesto Banská Bystrica aj s vodohospodármi spoločne vyvrátili tieto dezinfomácie, vznikla petícia za zastavenie realizácie projektu „Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami“. Preto primátor Ján Nosko pozval vodohospodárskych odborníkov a zástupcov iniciatívy „Za Hron bez betónu“ na odbornú diskusiu, ktorá sa minulý piatok vysielala naživo na mestskom FB.

Za diskusný stôl si sadli za vodohospodárov  generálny riaditeľ sekcie vôd Ing. Vladimír Novák  z Ministerstva životného prostredia SR, vedúci oddelenia investičných činností Ing. Andrej Lipták zo Slovenského vodohospodárskeho podniku OZ Banská Bystrica,  technicko – prevádzkový riaditeľ  Ing. Pavel Virág z Podnikového riaditeľstva ŠVP  Banská Štiavnica, bývalý technicko – prevádzkový riaditeľ SVP a autor myšlienky protipovodňového odvodňovacieho tunela Ing. Ladislav Podkonický,  prof. Ing. Viliam Macura, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Katedra vodného hospodárstva krajiny.

Iniciatívu Za Hron bez betónu zastupovali Ing. arch. Peter Rusnák a Ing. Nataša Paulínyová. Diskusiu moderoval rozhlasový redaktor RTVS Michal Várošík. 

Priebeh diskusie

Prevaha vodohospodárov sa neprejavila iba v počte diskutujúcich, ale aj v sile argumentov. Azda najväčším prekvapením  bolo vyhlásenie zástupcu iniciatívy „Za Hron bez betónu“ Ing. arch. Petra Rusnáka k najviac kritizovanému dvojmetrovému opornému múru pod I/66 v dĺžke cca 200 m na Štefánikovom nábreží povedal:

„Ja ako architekt urbanista nemám výhrady voči tým 200 metrom. Skôr som za to, aby takáto úprava bola na väčšom úseku, kde je možný prístup k rieke. Ja až od Radvane po Hušták vidím možnosť riešenia takýmto usporiadaním múra pod cestou za peším chodníkom a Hronom, čo považujem za omnoho ľudskejšie a prijateľnejšie riešenie, ako ísť popri múre, za ktorým je Hron.“

Rusnák kládol dôraz skôr na to, že nebolo verejné prerokovanie projektu s občanmi v čase jeho príprav, ale až po získaní stavebných povolení ako i to, že stavebný úrad upustil od zisťovania vplyvov stavby na životné prostredie (EIA). Chcel by vidieť viac prírodných úprav, ako sú napríklad poldre. Spolu s Ing. Paulínyovou nenamietali celkové riešenie projektu, iba jeho detaily a procesné záležitosti.

Vodohospodárski odborníci obhajovali navrhnutý a schválený projekt pevných protipovodňových múrov výšky 1,2 m s mobilným hradením v čase povodní ako jediné možné riešenie z hľadiska technického a ekonomického. Vzhľadom na geomorfologické podmienky a zastavanosť územia v meste siahajúcu až k Hronu neprichádzajú do úvahy „zelené“  poldre na vypustenie vody do terénu.

Navyše tie podľa vodohospodárov majú minimálny vplyv na zachytenie intenzívnej dažďovej vody. Pritom Banská Bystrica je posledné z krajských miest, ktoré nemá vybudovanú protipovodňovú ochranu pred storočnou vodou, čo je vzhľadom na čoraz extrémnejšie klimatické zmeny varujúce.

Z technických riešení prichádzal ešte do úvahy jedine obtokový tunel popod Urpín, ktorý však neprešiel kvôli vysokým finančným nákladom. V územnom pláne mesta však zostala možnosť vybudovať v budúcnosti takýto odvodňovací tunel spolu s dopravným. Tretím riešením bolo vybudovanie veľkej zbernej nádrže na hornom toku Hrona na zachytene prívalových vôd, čo však z priestorových a ekonomických dôvodov bolo nereálne.

Vodohospodári voči údajnému neinformovaniu verejnosti oponovali tým, že všetky územné a stavebné konania na takmer 7 – kilometrovom úseku protipovodňovej stavby boli zverejnené verejnou vyhláškou, čiže návrh mohli pripomienkovať i občania.  Projekt ako taký v prípravných štádiách opakovane predstavovali v médiách.

Pri príprave a schvaľovaní projektovej dokumentácie boli dodržané všetky zákonné normy a legislatíva, 19 stavebných povolení nadobudlo právoplatnosť so súhlasom všetkých dotknutých strán  po akceptovaní pripomienok. Po výberovom konaní dodávateľa sa bude môcť začať s výstavbou, na ktorú už Európska únia schválila financovanie vo výške takmer 35 miliónov eur.

Odborníci z SVP vysvetlili technické riešenie samotných betónových múrikov, ktoré budú osadené miesto súčasných poškodených v estetickej architektonickej úprave na širokopriemerových pilótach s podzemnými tesniacimi stenami. Nové múriky pribudnú len od centra mesta po Majer a na druhej strane po Iliaš. Celý projekt sa skladá zo štyroch úsekov.

Drvivá väčšina stromov určených na výrub sa nachádza v koryte rieky, pričom podľa schválených výrubových povolení a projektu sadových úprav sa vykoná ich náhradná výsadba.

Čo sa týka prítokov Hrona, tak protipovodňová ochrana sa týka aj potoka Bystrica. Rudlovský potok bude v čase záplav pri vtoku do Hrona prehradený a voda z neho sa bude prečerpávať do rieky kvôli zamedzeniu spätného vzdutia hladiny. V kritickej časti mosta na Hronskom predmestí sa osadí sklopné zábradlie a záplavová vlna sa preleje ponad most s technickými úpravami  na oboch brehoch.

Na osadenie mobilného hradenia v príslušnom časopriestore špeciálnymi čatami  vyškolených pracovníkov narábajúcich s príslušnou technikou slúži konkrétny plán. Vodohospodári pripúšťajú pri realizácii projektu drobné detailné zmeny, ale tie musia sa byť v súlade s právoplatnými stavebnými povoleniami.

Napriek tomu, že vodohospodári priniesli odborný pohľad na budúce protipovodňové opatrenia s množstvom argumentov, predstavitelia iniciatívy „Za Hron bez betónu“ na sociálnych sieťach po diskusiu tvrdili, že nedostali uspokojivé odpovede na svoje otázky, preto pokračujú v zbieraní podpisov pod petíciu a sú pripravení obrátiť sa na Brusel s cieľom zastaviť celú stavbu fianncovanú z eurofondov…

Napokon celú diskusiu si môže pozrieť zo záznamu na tomto videu:

https://www.facebook.com/133297286814920/videos/1318888964922407/