Túto otázku si práve v končiacom štvorročnom volebnom období a pred novembrovými komunálnymi voľbami kladie viacero Bystričanov. Existuje viacero názorov na to, akým smerom by sa malo rozvíjať mesto pod Urpínom, ale ktorý je ten správny?

Niektorí vidia ďalší rozvoj mesta v cestovnom ruchu, iní v posilňovaní kultúrno-administratívnej pozície metropoly stredného Slovenska, viacero hlasov však volá po  investíciách do vytvárania nových pracovných miest aj vo výrobnej sfére. Kde je pravda?

Bývalý mestský poslanec a stavebný podnikateľ Milan Randa, ktorý vo svojej firme zamestnáva viacero Bystričanov, sa na ďalší rozvoj mesta pozerá najmä z pohľadu dôležitých investícií vytvárajúcich nové pracovné miesta pre našich ľudí:

„Každému z nás záleží na rozvoji Banskej Bystrice. Vďaka Ľubomírovi Vážnemu pomohlo nášmu mestu vybudovanie severného obchvatu, k čomu som spolu s ďalšími poslancami  mohol aspoň malým dielom prispieť aj ja, keď sa pripravovali k tomu územné podklady. Dnes je to dôležitá dopravná tepna spájajúca naše mesto cez R1 s Bratislavou a mala by pokračovať až do Ružomberka s napojením na D1.“

Podľa neho táto strategická investícia vytvorila predpoklady na pritiahnutie dôležitých investorov do Banskej Bystrice, ale na tom už musí pracovať vedenie mesta i regiónu.

„Toto úsilie si vyžaduje odborný a profesionálny prístup od primátora či župana a ich tímov, ktorý zatiaľ nevidím. Snažia sa o to viacerí poslanci mestského i krajského zastupiteľstva, ale bez aktívneho záujmu štatutárov oboch samospráv to viazne. Pritom máme toľko Bystričanov v dôležitých vládnych i parlamentných funkciách ochotných pomôcť rozvoju krajského mesta, ako nikdy predtým.“.

Viaceré odpovede na tieto dôležité otázky sú obsiahnuté v návrhu  nového územného plánu mesta. „Je to dôležitý rozvojový dokument, ktorý určuje jasné pravidlá hry na území Banskej Bystrice, ako sa dajú využiť pozemky občanov, mesta aj investorov. Hovorí o dvoch rozvojových osiach smerom na Zvolen a Sl. Ľupču, k čomu je prispôsobený aj dopravný systém obsluhujúci existujúce i rozvojové časti mesta“ vysvetľuje Randa, ktorý podporuje prijatie navrhovaného strategického územno-plánovacieho dokumentu mesta pod Uprínom  

Aj pre neho je nepochopiteľné, koľko priestoru dostávajú rôzni aktivisti sediaci aj v mestskom zastupiteľstve, ktorí pod falošným rúškom ochrany životného prostredia a záujmov občanov bránia prijatiu nového územného plánu mesta. Celý čas sú apriori proti každej novej stavbe, pričom doposiaľ nepodporili jedinú investíciu v Banskej Bystrici.

„To sa spoza stola niekomu ľahko kritizuje podnikateľov a investorov, ktorí za svoje peniaze chcú v tomto meste niečo vytvoriť a na očiach verejnosti nesú svoju kožu na trh. Často je to len obyčajné politikárčenie a mlátenie prázdnej slamy s veľkými slovami pre médiá,  ale kto dá skutočnú prácu a plácu Bystričanom, to niektorých našich komunálnych politikov absolútne nezaujíma,“

dodáva Milan Randa, ktorého firma práve dokončuje modernú rekonštrukciu jednej starej budovy v Sásovej.

Faktom je, že aj v banskobystrickom mestskom či regionálnom parlamente sa diskusia o ďalšom rozvoji nášho krajského mesta občas zvrhne a útočí sa na tých, ktorí si „dovolia“ podporiť nového investora a jeho podnikateľský zámer, hoci reálne prináša do mesta nielen jeho modernizáciu, ale aj nové pracovné príležitosti.

Otázka ďalšieho rozvoja Banskej Bystrice  tak zostáva naďalej otvorená, len aby nám bez skorého nájdenia správnej odpovede opäť neušiel ďalší vlak s financiami z Európskej únie, ktorý tu má poslednú zastávku začiatkom budúceho roka…