RNDr. Milan Hudec, PhD. prišiel o zrak, preto aplikuje svoj výskum aj v oblasti jeho využitia pre potreby nevidiacich používateľov PC. Pracuje v Inštitúte matematiky a informatiky Fakulty prírodných vied UMB v troch oblastiach so zameraním na nevidiacich: syntéza a rozpoznávanie plynulej reči, adaptácia neurónových sietí pomocou genetického algoritmu (umelá inteligencia), automatizácia, regulácia a meranie v domácnostiach pre nevidiacich.

Je absolventom Matematicko – fyzikálnej fakulty  Univerzity Karlovej v Prahe (kybernetika, informatika) a UPJŠ Košice (informačné systémy a umelá inteligencia). Na UMB garantuje a vyučuje predmet „Softvérové kompenzačné aplikácie“, v ktorom sa študenti oboznamujú s informatickými technológiami použiteľnými pri vývoji špeciálneho softvéru. Počas svojho pôsobenia na IMI napísal dve vedecké a jednu odbornú monografiu , okolo 40 článkov v zborníkoch a časopisoch. Naprogramoval dva ucelené softvérové balíky s kompenzačným softvérom, v ktorom aplikoval svoj výskum.

Milan Hudec je najvýraznejšou  osobnosťou tímu Umelá inteligencia. Býva s rodinou v Podlaviciach. Navštívili sme ho v pracovni UMB. Keby sme nevedeli, že je nevidomý, tak si to ani nevšimneme, šíri okolo seba pozitívnu energiu. Má počítač s klávesnicou na  Braillovo písmo a obrazovku má mimo svojho pracovného stola. Absolvovali sme spolu zaujímavý rozhovor, ktorý sme zaznamenali pre vás.

Pán Hudec, čo je to vlastne umelá inteligencia?

Klasické počítače v našom ponímaní pracujú tak, že kdesi v pamäti majú návod a v druhej časti nejaké dáta, ktoré spracúvajú na základe algoritmu. Čo sa týka umelej inteligencie alebo neurónových sietí, tak to sú systémy, ktoré pracujú ako naša nervová sústava či ľudský mozog. Jednotlivé neuróny sú navzájom poprepájané, čo sa nazýva synapsy. Dáta sú distribuované a každá ich časť sa nachádza vo veľkej časti v neurónovej sieti, ale nie na jednom mieste.

Ako si to môžeme predstaviť ?

Vraví sa, že keď si dáme za pohárik, tak nám odíde jeden level, ale nevypadne konkrétny celok. Nerozpoznávame okolie tak presne, ale v zásade zostávame človekom. To by bolo veľmi zle, keby si niekto hrkol a vypadne mu ľavá ruka (smiech). Podobné systémy sa dajú programovať do počítača. Rozvojom viacjadrových počítačov vzniká podávaná ruka týmto technológiám. Informácie sa môžu distribuovať do väčšieho rozsahu pamäte a spracovať. Neurónové systémy sú schopné učiť sa a reagovať na nové podnety, môžu spracúvať dáta bez toho, aby im rozumeli. Je to ako u zvierat, reagujú správne, ale nemusia si dávať veci do súvislostí. Algoritmus daný programátorom v klasickom ponímaní  však musí vedieť, čo robí.

Možno pojem umelej inteligencie rozšíriť?

Nie sú to len neurónové siete, ale spadá tam aj syntéza a rozpoznávanie plynulej reči, ale aj prvky robotizácie a riadenia. To tvorí akýsi celok, ako má aj biologický organizmus.. Konkrétne pre nevidiacich je dôležitá syntéza hlasu, pretože to čo je na obrazovke napísané, nevidiaci neprečíta, ale počítač mu to pretlmočí syntetickým hlasom. Druhou oblasťou je matematická lingvistika,  kde sú moduly s neurónovou sieťou a tie rozhodujú vo sfére slovenskej gramatiky, ako sa budú niektoré slová  zmäkčovať. To je tá výhoda, že systém nemusí vedieť pravidlá, jednoducho sa to môže naučiť popri svojej funkcii. Čiže akonáhle urobí niečo zle, dá sa označiť príslušná časť textu, opraví sa chyba a počítač si to zapamätá, na rozdiel od niektorých ľudí.

Pracujete v tíme?

Mal som niekoľko projektov, v rámci ktorých som viedol tím ľudí, ale prevažne spolupracujeme s kolegami v rámci Fakulty prírodných vied – katedra fyziky, matematiky a informatiky. So zahraničím je trochu problém vzhľadom na môj hendikep a cestovanie. Študoval som v Prahe a mám tam nejaké kontakty, práve sa chystám navštíviť svojho spolužiaka. Vzhľadom na to, že robím syntézu slovenského jazyka je to s tou spoluprácou mimo Slovenska ťažšie. Aj v zahraničí sa robí syntéza vo všeobecnosti, ale to je formou článkov.

Ako sa výstupy vašej práce premietajú do praxe?

Moje miesto na fakulte vzniklo v roku 1997 ako Centrum podpory integrovaného vzdelávania nevidiacich a tam išlo hlavne o tú prax. Snažím sa zostať tomu verný, aj keď na jednej strane robiť vedu znamená robiť teóriu. Akonáhle človek teoreticky niečo dokáže, tam sa to pre vedca akože končí, kdežto ja chcem a potrebujem dostať tie veci do praxe pre nevidiacich ľudí.  Píšem o tom knihy, ktoré sa dajú prečítať na internete. Produkt, ktorý vytvorím, sa snažím sám aj používať, je to vlastne rozprávajúci systém, ktorý umožňuje čítať i programovať. Softvérový balík je voľne dostupný na našej stránke  www.systemrows.eu.

Čiže priamo pomáhate nevidiacim?

Okrem toho, že si môžu títo ľudia softvér priamo stiahnuť z webu, už sme tento systém inštalovali nevidiacemu v Banskej Štiavnici a teraz človeku po mozgovej obrne s obmedzeným pohybom prevedením špeciálnych funkcií priamo na klávesnicu. Nie je to však žiadny biznis, je to voľne dostupný softvér pracujúci na operačnej platforme Linux. Priznám sa, že získať sponzorstvo na vývoj tohto systému a služby s tým spojené je ťažké. Naša stránka je robená tak osobne cez môj životný príbeh, aby to zaujalo aj človeka, ktorý informatike nerozumie, ale nerobili sme z toho komerciu, aj keď samozrejme financie na služby pre nevidiacich by sa zišli.

Počuli sme, že robíte ešte jednu zaujímavú vec?

Zhruba rok a pol sa pohrávam s myšlienkou úspory energií. Teraz je zaujímavý trend domácej automatizácie a zónovej regulácie  spotreby tepla. Kedysi za socializmu sa robilo také „výborné“ ústredné kúrenie, ktoré fungovalo tak, že človek si zakúril a všade bolo teplo, pričom sa dalo vetrať a nikoho to netrápilo, lebo energie boli lacné. Teraz prišla nová doba, keď energie majú svoju hodnotu a tie pôvodné ústredné kúrenia ľuďom vadia, zatvárajú a otvárajú ventily, aby ušetrili. Tak vznikla myšlienka riadiť kúrenie v domácnostiach cez počítač na diaľku.

A čo ste vymysleli?

Takže tento môj  systém umožňuje regulovať jednotlivé radiátory doma v byte na diaľku cez počítač, aj keď ste v práci.  Vtedy sa nemusí doma tak kúriť a keď sa vrátite do bytu, iba vtedy prikúrite. To všetko urobíte jednoduchými príkazmi cez počítač. Ten spustí kúrenie v kotolni, každú miestnosť vykúri na teplotu, ktorú požadujete. To môže byť aj teplovzdušná piecka či iný zdroj tepla. Zrazu je to bývanie v dome s ušetrenou energiou zaujímavé. Keďže je môj koníček, tak som si namontoval ten systém doma sám a celkom to funguje. Ovládam to syntézou hlasu a Braillovým písmom cez klávesnicu.

Ako sme sa mohli presvedčiť na vedľajšom monitore, pán Hudec má nastavené v každej miestnosti rodinného domu inú teplotu, ktorú môže nastavovať a meniť podľa potreby. S úsmevom nám povedal, že jeho mama, ktorá býva s nimi, chcela na radiátoroch stále otáčať ventilmi, ktoré však po zavedení diaľkového ovládania odstránil. „Teraz mi zavolá, čo potrebuje a ja to zariadim cez počítač a internet,“ dodal autor nového originálneho systému diaľkového ovládania kúrenia. Jednoducho skvelý chlapík…