Aj keď komunálna politika je trochu odlišná, ako tá celoštátna, predsa len aspoň v krajských mestách ju v miestnych parlamentoch robia štandardne predovšetkým poslanci koaličných a opozičných politických strán, ktorých dopĺňajú nezávislí. Mesto Banská Bystrica je v tomto smere slovenskou výnimkou, keďže oproti 17 poslancom koaličných strán a 5 nezávislým stojí silné zoskupenie BBA.

V Banskej Bystrici vymizli strany napravo od stredu

Treba pripomenúť, že v meste pod Urpínom je jedinou štandardne fungujúcou stranou prepojenou aj na vládne štruktúry SMER-SD. Už druhé volebné obdobie má táto sociálnodemokratická ľavicová strana väčšinu v mestskom zastupiteľstve, aj keď teraz v koalícii s SNS, SDKÚ-DS a nezávislými osobnosťami. Ostatné parlamentné strany napravo od stredu sa v Banskej Bystrici takmer úplne vytratili z mestskej politickej scény. Aj KDH, ktoré malo po roku 1990 vždy pomerne silné zastúpenie v MsZ, od volieb 2010 nemá jediného mestského poslanca.

V tejto neštandardnej politickej situácii zaplnilo miesto neexistujúcej pravicovej opozície zoskupenie občianskych aktivistov pod názvom Banskobystrická alternatíva (BBA). Ich zvláštne postavenie, v ktorom sa tvária ako nezávislí poslanci, ale fungujú ako politická strana, predstavuje nepolitickú politiku v praxi, ktorú po roku 1989 presadzoval ešte v bývalom Československu ako prvý Václav Havel, ale s ňou neuspel.

História vzniku nepolitickej politiky v našom meste

Musíme sa vrátiť do druhej polovice 90. rokov minulého storočia, kedy silnú občiansku komunitu v Banskej Bystrici predstavovali vtedajšie „ikony“ tretieho sektora Juraj Mesík a advokát Ján Hrubala, s dobrým prepojením na centrálne mimovládky. V tom čase vrcholil na Slovensku mečiarizmus, tretí sektor prežíval boom aj s finančnou podporou zo zahraničia, vrátane politickej od protimečiarovskej opozície.

Dominantnou mimovládnou organizáciou (MVO) s istým vplyvom na verejné dianie  v Banskej Bystrici sa stalo zoskupenie Občan v akcii, neskôr transformované v rôznych podobách (napr. ako Centrum komunitného organizovania či Občania mestu). Túto MVO z po príchode na Slovensko založil Američan Chuck Hirt, ktorý si k nám priniesol bohaté skúsenosti z profesionálneho organizovania občianskych protestov aj s napojeniami na donorov v USA. Tu sa usadil a založil si novú rodinu.  

Metodika komunitného organizovania

V jeho banskobystrickej MVO sa metodicky vyškolili riadiaci a výkonní pracovníci tretieho sektora, ktorí našli uplatnenie pri organizovaní rôznych akcií s účasťou občanov, najmä protestných.  Pracovná schéma typickej občianskej akcie vyzerala nasledovne:

Vytipuje sa aktuálny problém v meste, ktorý vyvoláva verejnú  nespokojnosť občanov (napr. zahusťovanie sídlisk a pod.). Pod heslami proti výstavbe nechceného objektu na úkor zelene alebo životného prostredia sa aktivisti chopia iniciatívy a medzi nespokojnými občanmi zorganizujú petíciu resp. sa na ňu napoja.

Na čelo petičného výboru sa formálne dostáva niekto z miestnych občanov a profesionálni aktivisti zostanú takticky v pozadí, poskytujúc občanom technickú a poradenskú podporu, s dobrým napojením na médiá. Vypracuje sa projekt na podporu občianskej angažovanosti, na ktorý získala MVO finančné prostriedky od donorov. Medializáciou občianskych akcií dostáva činnosť občianskych aktivistov potrebnú publicitu a oni získavajú popularitu s vyšším ratingom na trhu (napr. po úspešnom boji proti benzínke v Radvani na Ústavnom súde SR).

Vznik Banskobystrickej alternatívy

Po odchode advokáta Hrubalu na Špeciálny súd a Mesíka do Svetovej banky sa v Banskej Bystrici postupne formuje nové zoskupenie občianskych aktivistov, v ktorom zaujíma výsadné postavenie advokát tretieho sektora Vladimír Pirošík s napojením na Transparency International Slovensko a ďalšie bratislavské MVO  (Aliancia Fair play Nadácia otvorenej spoločnosti a pod.).

Vzniká Banskobystrická alternatíva (BBA) s dobrým mediálnym backroundom, vrátane spojenia s niektorými dlhoročnými poslancami v mestskom zastupiteľstve Pavlom Katreniakom a Milanom Lichým). V komunálnych voľbách 2006 sa BBA aj vďaka pomerne kvalitnej mediálnej práci a cielenej občianskej kritike politiky vtedajšieho primátora so straníckymi poslancami dostáva do zastupiteľstva so 6 poslancami.

Zotretie krehkej hranice medzi vládnym a mimovládnym sektorom

Poslanecký klub BBA sa tak stal politickým predvojom tretieho sektora  v Banskej Bystrici.  Má tzv. občiansky program, ktorý sa nezakladá na ekonomických atribútoch, ale na kontrole transparentnosti verejného života, slobodnom prístupe k informáciám, boji proti korupcii,  ochrane životného prostredia či na presadení nového územného plánu mesta podľa BBA (Ľudmila Priehodová), ktorý sa stal živnou pôdou pre ďalšiu činnosť MVO v meste a ktorého výsledný návrh dnes Banskobystrická alternatíva paradoxne tvrdo odmieta.

Alternatívcov „živí“ permanentnú kritika postupu primátora a poslaneckej väčšiny najmä v nepopulárnych ekonomických a politických otázkach, čo vyvoláva záujem médií a istých záujmových skupín (najmä tých profitujúcich z ich postupu voči konkrétnym podnikateľom a investorom, neraz i konkurenčných), ale aj popularitu u občanov. To vyústilo v ďalších komunálnych voľbách 2010 do zisku  7 poslaneckých mandátov (spočiatku aj s podporou primátora Petra Gogolu). Vlani to už bolo historických 9 poslancov z 31 a pozícia druhého najsilnejšieho klubu v mestskom zastupiteľstve, o čom sa opozičným stranám ani len nesníva.    

Efektívna politická práca BBA

BBA pracuje veľmi racionálne a sofistikovane, čo by jej mohla závidieť ktorákoľvek zavedená politická strana. Nemusí presadzovať ekonomické projekty či veľké investície, ani nepopulárne daňové opatrenia, čo účelovo prenecháva iným, hrá takpovediac na seba a svoju popularitu medzi nespokojnými občanmi. Akákoľvek politická chyba primátora či väčšinových koaličných poslancov je vodou na mlyn týmto nepolitickým politikom.

Pochopil to aj banskobystrický tretí sektor s rôznymi občianskymi iniciatívami, ktoré po  posledných komunálnych voľbách ožili ako huby po daždi. Popri poslancoch BBA v mestskom parlamente sa rôzni občianski aktivisti (aj tí, čo neuspeli vo voľbách) snažia uchytiť v občianskych radách, komisiách MsZ či participovať na rozpočte mesta. V Banskej Bystrici sa definitívne zmazala krehká hranica medzi vládnym (v meste primátor a poslanci) a mimovládnym sektorom (občianske združenia a iniciatívy). Napokon aký je rozdiel medzi straníckym a občianskym politikom?