Na prázdnom podstavci po Leninovi zostala zabudnutá Chrasta

SPRÁVY
12 /

Od 1.augusta 2014 „zdobí“ prázdny podstavec po Leninovi na  banskobystrickom Námestí slobody outdoorové dielo Martina Kochana „Chrasta“. Mala to byť vlaňajšia letná atrakcia, ktorá prečkala jeseň i celú zimu až do tohtoročnej jari.

Neviditeľné sochárske dielo

Pravdupovediac Bystričanov toto „umenie“ veľmi nezaujalo, hoci myšlienka to možno nebola zlá.. Keďže už dávno zmizlo z mramorového podstavca označenie tohto diela, bežný pohľad chodca idúceho okolo mramorového podstavca prakticky nezaregistruje, že je na ňom niečo položené.

Iba keď niekto čírou náhodou vyjde po schodoch k strednému podstavcu, tak uvidí bronzovú  „Chrastu“. Viacero Bystričanov, keď sme sa ich na to pýtali, buď o tom nič nevedeli alebo niektorí to nazvali nie práve najlichotivejším pomenovaním na päť písmen…

Outdoor Gallery

Sochár Martin Kochan sa dlhodobo venuje angažovanému umeniu vo verejnom priestore. Jeho tvorbu predurčuje sochárske vzdelanie ukončené na Fakulte výtvarných umění VUT v Brne. O umení predovšetkým uvažuje ako o súbore estetických, politických a sociálnych hľadísk. Sám seba označuje za vedecko-fantastického umelca, ktorý využíva pamäť nielen svojho rodného mesta ako kľúč k jeho kultúrnemu vytriezveniu po Nežnej revolúcii.

Spolu s kurátorkou Ninou Šoškovou  si v rámci projektu Outdoor Gallery vybrali za priestor pre umiestnenie  diela „Chrasta“ na kontroverzný prázdny podstavec po vodcovi proletariátu a symbole komunizmu V.I. Leninovi. O svojom diele Martin Kochan povedal:

 „Idea chrasty je pre mňa metaforou propagandistického, podotýkam zlého umenia, ktoré je podľa môjho názoru úrazom pre verejný priestor a po zmene politického režimu zase metaforicky odpadáva, podobne ako chrasta.”

Ako trvalo využiť prázdny podstavec na umenie

Nič proti tomuto druhu umenia, ale možno do budúcnosti by bolo dobré, aby takéto dielo bolo riadne označené. Keď zapadne do zabudnutia, ako teraz „Chrasta“, stráca sa potom význam tejto skulptúry. Je pravdou, že prázdny mramorový podstavec chátra už štvrťstoročie bez úžitku. Nebyť nápadu združenia Outdoor Gallery spred pár rokov osadiť sem diela  sochárov Mateja Rosmányho „Špeka-Špekač“ a neskôr Václava Magida „Ukrytá socha“, tak sa nič nedeje.

Podstavec z drahého červeného mramoru postupne čoraz ťažšie odoláva zubu času, burine vyrastajúcej v škárach či sprejerom. Už dávno mohol slúžiť na osadenie nejakej modernej sochy alebo ako permanentný výstavný priestor pre mladých umelcov napríklad z Akadémie umení, sochárov zblízka či ďaleka. Už samotný názov „Námestie slobody“ po stratenom Leninovi evokuje využiť prázdny mramor na trvalé umenie, recesiu nevynímajúc…

Autor: Miroslav Toman, Foto: autor