Počas posledných štyroch rokov sa o plážovom kúpalisku v Banskej Bystrici písalo a hovorilo veľa. A vznikali aj búrky medzi vedením mesta a poslancami. S odstupom času sa na to človek pozerá ako na zastieracie manévre, ktoré mali odvrátiť pozornosť od reality a iných tém.

Sen o mori

Predstava „mora“ na pláži je krásna. Krytá hala, umelé vlnobitie, atmosféra večného leta. Ibaže, od snov sa mesto nedostalo ani o kúsok ďalej. Nájsť investora na niečo podobné sa ukazuje byť takmer nemožné. Každý, kto by tu niečo také urobil, potrebuje záruku návratnosti investícií. A tie sú v početnosti klientely i v jej solventnosti.

Podobná investícia sa realizovala v Japonsku. V aglomerácii s desiatkami miliónov obyvateľov a s vyššími príjmami ako u nás. Porovnateľná situácia je pri Berlíne. Po skrachovanej firme, ktorá chcela obnoviť stavbu vzducholodí ostala obrovská hala. V nej vyrástlo atraktívne “more“. Len pre predstavu. Vo vnútri haly sa robia vyhliadkové lety balónmi. V hale možno prežiť dokonca celú dovolenku. Aj s ubytovaním sa. Napriek tomu, že celý komplex čerpá z Berlína a okolia a marketing si robí v polovici Európy, má vážne problémy prežiť.

Nemali by sme na podobné sny zabudnúť a venovať sa realite? Zatiaľ, čo víťazia mediálne sny, plážové kúpaliska stále výraznejšie stráca na atraktivite. Zaostáva za vývojom a znečistené jazero pôsobí priam odpudzujúco. Akurát na ňom vidieť zopár neodborných zásahov, ktoré prispeli k ďalšiemu zhoršeniu kvality vody.

Môže byť východiskom biokúpalisko?

Na Slovensku ich máme tri. Na Záhorí, v Snine a vo Veľkom Krtíši. Všetky fungujú na princípe čistenia vody pomocou vodných rastlín. V jednej časti sú rastliny a tade voda preteká. Potom sa vracia do samotného kúpaliska. Majiteľ kúpaliska na Záhorí sa z bazéna dokonca napil. Aby mi dokázal, aká je v ňom čistá voda. V Snine poslal primátor na kontrolu hygienikov po mimoriadne rušnom víkende. Rastliny to zvládli, voda bola v poriadku.

Umelé jazero plážového kúpaliska bolo roky okrasou tejto časti mesta. A samotné plážové kúpalisko bolo i miestom dovoleniek. Ponúkalo krásne prostredie. Nie je práve biokúpalisko jednou z ciest, ktorá by problém vyriešila? Obnovila by sa krása jazera, atraktívne by dopĺňala celý areál. Dnes ho vyslovene kazí.

Vyžaduje si to čistenie vody z potoka, spoluprácu s odborníkmi a isteže aj nejaké investície. Určite to nemôže byť práca náhodilá, nekoncepčná a neodborná. Biokúpalisko sa odmení čistou vodou, krásnou atmosférou a dokonca aj nižšími prevádzkovými nákladmi, ako v bazénoch, kde sa používa chémia.

Ruka v ruke musí s tým pokračovať hľadanie využiteľnosti celého areálu v dlhšom časovom úseku. 5 – 6 týždňová reálna sezóna nič nezachráni. Sezóna sa musí predlžovať i vďaka aktivitám, ktoré urobia areál príťažlivý. Nevyhnutný je rast kvality služieb. Bez toho to nepôjde.  To je však už iná téma.