Pomaly sa blíži letná turistická sezóna, mesto pod Urpínom kvitne do krásy, len mu chýbajú funkčné fontány. Okrem tej najväčšej na Námestí SNP ostatné už roky čakajú na svoju obnovu.

V minulosti boli fontány pýchou mesta

Kedysi sa Banská Bystrica pýšila asi tridsiatkou fontán, z ktorých dnes už takmer nefunguje žiadna. Jedinou takpovediac na očiach je fontána na Námestí SNP. Predseda OZ Permon Pavol Grender hovorí:

„Nejde v tomto smere iba o rovinu pamiatkovú , ale aj o kultiváciu verejných priestranstiev. O Banskej Bystrici sa vie, že patrí k najprašnejším slovenským mestám. Fungujúce fontány by mohli tento problém aspoň čiastočne riešiť.“

Spomína na poschodovú fontánu v Národnej ulici z prvej Československej republiky, ktorá bola replikou monumentálneho vodného diela zo Svetovej výstavy v Paríži. Mala medzikružia z mliečneho skla. Každé poschodie bolo nasvietené inou farbou a tryskala z neho voda. V roku 1969 fontánu nechal vtedajší režim zbúrať. Dnes v parku Jozefa Dekreta Matejovie je len okrúhle betónové torzo fontány, ktoré by si žiadalo dotvorenie s napustením vody.

Nádherná fontána bola kedysi dávno aj v parčíku s orgovánmi a lavičkami pred bývalou Hungáriou. Dokonca tu bol otvorená letná terasa so stolmi a stoličkami, čašníci pri fontáne obsluhovali hostí. Dnes je to žiaľ iba smutná spomienka. Rovnako skončila aj fontána pred dnešným mestským úradom, a zanedbaná je aj fontána na Fortničke.

V pláne je obnova štyroch fontán zo zdrojov EÚ

Mesto sa snaží získať na obnovu aspoň štyroch nefunkčných fontán eurofondy. Do dvoch rokov by to mala byť fontána v Národnej ulici, ďalšie v parčíkoch pred bývalou Hungáriou, mestským úradom a na Fortničke. Potom by mali prísť na rad ostatné.

Mesto už vyčlenilo v rozpočte  finančné prostriedky na projektovú dokumentáciu obnovy bystrických fontán.

„Dôležité je, aby projekt zohľadňoval súčasnú dobu. Napríklad fontána v Národnej ulici, ktorá patrila k najkrajším v meste, bola z veľkej časti  postavená zo skla. Ťažko si dnes predstaviť, aby by sme ju v tejto podobe ochránili pred vandalstvom. Podstatné slovo však budú mať projektanti,“

dodáva viceprimátor Martin Turčan.

História fontány na Námestí SNP

Fontána na centrálnom bystrickom námestí  bola najprv len jazierkom obloženým kamením, s mosadznou sochou uprostred. Dnešnú podobu s navŕšenými kameňmi uprostred získala až v medzivojnovom období. V časoch, keď bol na čelo mesta volený richtár a mohol to byť iba Nemec vlastniaci dom na námestí v Banskej Bystrici, miestny kamenársky majster Tomáš Wolf začal budovať v strede námestia jazierko, uprostred ktorého osadil mosadznú sochu.

Stavať sa začalo za richtára Jána Reulla v roku 1633 a pokračovala v rokoch 1634 a 1635, keď bol prvým mužom kráľovského mesta Juraj Raminger. Fontána, teda jazierko obložené kamením uprostred námestia obkoleseného meštiackymi domami mala osemuholníkový tvar a stala sa spolu s hodinovou vežou, mestským hradom, či morovým stĺpom dominantou námestia mesta Neosolium, Neusohl, Besztercebánya a Banská Bystrica. Tomáš Wolf dostal ako odmenu od mesta 500 zlatých.

V roku 1895 bola fontána prebudovaná a po prvý krát z nej vďaka zabudovanému vodometu začala striekať voda. Ďalšou zmenou prešla už o 17 rokov neskôr, v roku 1912 bola prerobená na elektrický pohon, v rokoch 1926 – 1927 – bola doplnená o oválnu nádrž a v roku 1928 zhotovil správca mestského gazdovstva za odmenu tritisíc korún československých jej farebné osvetlenie. V rámci rekonštrukcie z roku 1928 boli v strede fontány navŕšené do súčasnej výšky kamene, ktoré sú jej súčasťou dodnes. Posledná rozsiahla obnova sa vykonala  v roku 2009. Fontána si zachovala svoju historickú podobu a je jednou z turistických atrakcií mesta.