Asi stovka väčšinou mladých Slovákov pôsobiacich v Bruseli mala v utorok večer možnosť neformálne sa stretnúť a diskutovať s novozvoleným predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Jánom Lunterom. Išlo o ďalšie zo série podujatí v rámci projektu „Od Tatier k Schumanu“, ktorý spája Slovákov a Čechov v Bruseli prostredníctvom diskusií so zaujímavými osobnosťami zo Slovenska.

Stretnutie so Slovákmi pracujúcimi v Bruseli

Obsahom diskusie so Slovákmi v Bruseli, ktorého sa zúčastnil aj krajský poslanec Stanislav Horník spolu s  veľvyslancom SR v Belgicku Stanislavom Vallom a europoslancom  Ivanom Štefancom,  bola situáciu v našom kraji po štvorročnom období pôsobenia Mariana Kotlebu a jeho ľudí z ĽSNS vo vedení BBSK.

Ján Lunter opisoval, v akom nefunkčnom stave prebral úrad po „kotlebovcoch“, vysvetlil určité politické úskalia riadenia krajskej samosprávy a predstavil svoje vízie rozvoja Banskobystrického kraja.

Slovákov v Belgicku zaujímalo, aké možnosti vytvorí nová krajská samospráva pre mladých ľudí, ktorí sa chcú vrátiť z cudziny domov, nakoľko transparentné budú výberové konania, do akej miery Lunter ako víťaz regionálnych  volieb spolupracuje s kandidátmi, ktorí sa vzdali v jeho prospech a aká je spolupráca s predsedami  ostatných samosprávnych  krajov.

Nechýbali ani otázky, ako chce nové vedenie kraja čeliť pokračujúcej nenávistnej kampani „kotlebovcov“ na sociálnych sieťach, ako chce riešiť situáciu rómskej komunity, zlej cestnej infraštruktúry  či zabudnuté environmentálne problémy.

Predseda BBSK pripomenul, že na rozdiel od svojho predchodcu vo funkcii nezabúda ani na európsku dimenziu rozvoja kraja. Tá sa nekončí opätovným zavesením zástavy EÚ na budovu úradu a uchádzaním sa o eurofondy pre rozvoj kraja, ale má mať aj podobu dôraznejšieho zastúpenia župy vo Výbore regiónov, poradnom orgáne Európskej komisie.

„Chcem, aby sme mali podiel aj na tvorbe zákonov cez Európsky výbor regiónov. Chceme tam mať jedného stáleho člena a jedného náhradníka,“

 povedal v Bruseli Ján Lunter.

O konkrétnom zastúpení slovenských krajov v Európskom výbore regiónov sa chce bystrický župan najskôr dohodnúť na úrovni Združenia samosprávnych krajov SK8.

Závery z návštevy Bruselu

Svoju prvú návštevu  vo funkcii predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja chce Ján Lunter využiť na zorientovanie sa v problematike Európskej únie a na zistenie toho, ako môže jeho kraju pomôcť spolupráca s európskymi inštitúciami.

V rozhovore pre TASR vyjadril nádej, že po tom, ako ho v regionálnych voľbách podporilo široké politické spektrum, sa poslanci stotožnia s jeho plánmi na rozvoj kraja, odsúhlasia potrebnú zmenu rozpočtu a aj jeho kompetencie na úrovni, aké boli za Vladimíra Maňku.

Lunter počas diskusie so Slovákmi v Bruseli uviedol, že privíta, ak sa niektorí z nich vrátia na Slovensko a budú mať záujem na zveľaďovaní kraja i na účasti na správe veci verejných. Prisľúbil, že všetky výberové konania budú transparentné.

Viac pracovných pozícií

V tejto súvislosti bystrický župan víta iniciatívy EÚ podporovať mobilitu mladých ľudí, čo ich vedie k získavaniu skúseností a rozhľadu:

„Mnohí mladí ľudia nabrali v zahraničí skúsenosti, ktoré donesú domov. Verím, že aj my prispejeme k tomu, aby pracovných pozícií bolo čo najviac. Šikovných ľudí chceme motivovať k tomu, aby svojou prácou zveľadili náš kraj.“

Lunter odmietol kritiku, že bude riadiť kraj ako firmu. Avšak priznal, že sú veci zo sféry podnikania, ktoré sa dajú uplatniť, napríklad výberové konania. Tu podľa jeho slov na celej čiare zlyhal jeho predchodca vo funkcii Marian Kotleba, ktorý na úrade zamestnal ľudí z ĽSNS  bez adekvátnej odbornej prípravy.

„Župa nie je firma. Nemusí vytvárať zisk, ale plniť viacero postulátov: ekonomický rozvoj, ale aj ten kultúrny a sociálny. Musí nastaviť lepšie podmienky pre život, aby ľudia neodchádzali z kraja za prácou niekde inde,“

dodal Lunter

Boj proti korupcii

Lunter v Bruseli pripomenul, že chce riadiť kraj pri „nulovej korupcii“. Podľa neho je slovenská spoločnosť prerastená korupciou, za čo môže aj skúsenosť s totalitou, keď každému niečo zobrali, niekomu pole, niekomu budovu a niekomu život a zároveň povedali, že všetko je naše, a končili sme socializmus vetou, že kto nekradne, okráda svoju rodinu.

„Je to stále v nás, ale po čase, ktorý odvtedy uplynul, 25 rokov, verím, že to stále klesá, že sú mladí ľudia, ktorí vedia, že korupcia nás ničí a nedokážu sa s ňou stotožniť,“

vyjadril sa Lunter.

Banskobystrický župan vie o kampani očierňovania, ktorá voči nemu pokračuje na sociálnych sieťach. Uviedol, že energiu potrebnú na vyvracanie lživých tvrdení chce radšej venovať v prospech vecí, ktoré treba riešiť, napríklad rómskej otázky. Priznal, že pozorne vníma úspešné inkluzívne projekty a sociálne podniky so zapájaním Rómov do pracovného pomeru, či sú to rómske ženy v práčovni vo Valaskej, šičky zo Spišského Hrhova, alebo zamestnávanie Rómov v Železiarňach Podbrezová a vo veľkých firmách ako U.S. Steel a Whirlpool.

„Veríme, že ich bude viac, a chceme k tomu prispieť. Nepomôžu silné slová odsudzujúce túto komunitu, nepomôže búranie osád. Riešením je práca pre nich a vzdelanie už pre deti v predškolskom veku, aby boli jazykovo pripravené pre ďalšie vzdelávanie,“

vysetlil Ján  Lunter s tým, že aj tu má vzory – v Čičave a Muránskej Dlhej Lúke, kde úspešne prebieha vzdelávanie rómskych detí v predškolskom veku.

Využitie eurofondov

V tejto oblasti si vie predstaviť lepšie využitie eurofondov. Vie, že finančné zdroje z EÚ mnohí spájajú s korupciou, ale eurofondy sú podľa neho potrebné nielen na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v EÚ, ale aj na samotnom Slovensku, lebo v našom kraji sú niektoré okresy s 20 – percentnou nezamestnanosťou.

„Vieme si predstaviť eurofondy na zlepšenie a budovanie ciest na južnom Slovensku, čo by prilákalo investorov,“

opísal aktuánu situáciu v kraji. Ocenil, že existuje projekt, ako je Iniciatíva Stredné Slovensko, ktorý sa týka infraštruktúry spájajúcej Budapešť s Krakovom (Via Magna) a Zvolen s Košicami (sever – juh), čo chce ako župan podporovať.