Ludvík Nábělek stráži vojnové tajomstvá rodiny Veselovcov

SPRÁVY
2 /

Rodina Ludvíka Nábělka sa výrazne angažovala počas 2. svetovej vojny v súvislosti so Slovenským národným povstaním. Jeho 70.výročie sme si nedávno pripomenuli, ale  originálne dokumenty z tej doby, ktoré ako oko v hlave stráži známy psychiater, skrývajú viacero nevypovedaných tajomstiev.

Bratia Veselovci

„Starý otec a traja bratia mojej starkej – neskorší generáli Mirko, Milan a Miloš Veselovci, stáli priamo pri zrode a vypuknutí SNP. Mirko a Milan iniciovali dobytie budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici vo večerných hodinách 29. augusta  1944. Na našej drevenici na Donovaloch následne spolu s Vavrom Šrobárom, Milošom Markom a mojimstarým otcom, u ktorého sa vtedy Šrobár ukrýval,sformulovali Proklamácie k slovenským vojakom a k slovenskému národu, ktorými bolo 30. augusta vyhlásené Povstanie v Slobodnom slovenskom vysielači,“

svoje pútavé rozprávanie Ludvík Nábělek.

„Rozhovory o týchto udalostiach, pre nás deti tajomné a vzrušujúce, sa neskôr odohrávali priamo vedľa mňa. Toto mi veľmi utkvelo v pamäti a vzbudilo môj záujem  o nielen rodinnú históriu,

hovorí známy psychiater, ukazujúc nám originály dokumentov z tej doby rozložené na stole v jeho pracovni.

Ďalej pokračuje:

„Najmladší z bratov Veselovcov – Miloš bol v tom čase posádkovým veliteľom slovenskej armády v Ružomberku. Tam sa vlastne už 27. augusta spojili partizáni s posádkou a zlikvidovali nemeckých zamestnancov tamojšieho zbrojného priemyslu. S tým je spojená aj  historka. Keď volal  Šaňo Mach majorovi Veselovi, čo sa deje v Ružomberku, Miloš mu pravdivo odpovedal, že má situáciu pevne v rukách.  Zabudol pritom dodať, že vtedy už stál spolu so svojou posádkou na opačnej strane barikády. Neskôr bránil pre Nemcov nedobytnú kótu Ostrô a po potlačení Povstania bol zástupcom veliteľa 2.paradesantnej brigády generála Přikryla.“

Ani Milan Vesel nebol podľa Nábělka žiadne „béčko“:

„Počas Povstania bol vojenským veliteľom Banskej Bystrice. V septembri 1944 bol vedúcim vojenskej delegácie, ktorá za dramatických okolností preletela cez frontové línie s cieľom zabezpečiť a skoordinovať sovietsku pomoc Povstaniu.“

Mirko Vesel

Najznámejší z bratov Veselovcov bol Mirko, Milanovo dvojča. Jeho Nábělek charakterizuje takto

„On prvý zostavil zmysluplnú koncepciu vojenského odboja proti fašizmu a bez jeho odvahy a rozhodnosti by sme Slovenské národné povstanie určite neoslavovali v takej podobe a rozsahu, ako o ňom hovoríme dnes. Počas povstania zastával funkciu prednostu Vojensko-politického oddelenia 1. československej armády na Slovensku. Bol členom delegácie povstaleckej SNR na rokovaniach s exilovou vládou v Londýne a aj na rokovaniach v Moskve. V roku 1949 v obave pred komunistickými represáliami emigroval do západného Nemecka a živý sa už na Slovensko nikdy nevrátil.“

A dodáva:

„Mirko Vesel bol kľúčovou osobnosťou príprav a realizácie SNP. Pre svoju neochotu podriadiť sa partikulárnym politickým záujmom nebol už vtedy, a tobôž potom v období socialistických deformácií, všetkým po chuti. Zdá sa mi, že ani teraz sa historikom dostatočne nedarí primeraným spôsobom integrovať do mozaiky obrazu Povstania jeho úlohu a zásluhy, ktoré stále ostávajú nedocenené.“

Ešte jeden zaujímavý pohľad Ludvíka Nábělka do histórie SNP:

„Mirka postupne vysánkovali z organizačných príprav, za budúceho povstaleckého veliteľa bol určený Ján Golian. Miro bol vojak, rozhodnutiam sa podriadil, nešlo mu o seba, ale o vec, o národ. A ako sa neskôr ukázalo, bez rozhodnej akcie bratov Veselovcov s podplukovníkom Markom by zrejme zo Slovenského národného povstania veľa neostalo. O svojej činnosti zanechal Mirko Vesel závažné dokumenty. Ich rukopis počas rokov socializmu opatroval môj otec a v roku 1994 – už po jeho smrti – sme ich spolu s mojou sestrou Mirou vydali knižne – žiaľ, len v náklade 10 číslovaných výtlačkov.“

História chce byť zväčša jasná, možno aj  jednoduchá.  Niektoré fakty sa preto radšej zamlčia, aby ju „zbytočne“ nekomplikovali. Mirko Vesel je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, ale okrem rodiny zatiaľ o neho veľký záujem nie je…

Komunisti sa pomstili

Ako žili bratia Veselovci po februári 1948? Mirko Vesel sa po oslobodení ešte zúčastnil na budovaní novej čs. armády. Po februári 1948 však emigroval do Nemecka, čím si zachránil život Tam aj zomrel 6.júna 1976 a jeho popol potom previezli do Banskej Bystrice. Je nositeľom vysokých vyznamenaní V roku 1990 mu udelili čestné občianstvo mesta. Neskôr mu vrátili aj hodnosť brigádneho generála, ktorú mu komunisti po vojne odobrali.

Milana Vesela odsúdili komunisti na 22 rokov do Leopoldova, z čoho tam strávil celých deväť. (paradoxne v tejto väznici o pár desaťročí neskôr pracoval s väzňami aj mladý psychiater Ludvík Nábělek). V šesťdesiatych rokoch bol Milan omilostený a následne rehabilitovaný. Zomrel 5.marca 1984 vo Zvolene a pochovaný je v meste pod Urpínom. Nositeľ vysokých vyznamenaní, v roku 1994 mu bola udelená hodnosť generálmajora in memoriam.

Miloš Vesel nebol zavretý, len ho degradovali. Dlho robil v bani, v roku 1964 ho rehabilitovali. Zomrel 22.júna 1989 v Ružomberku, v roku 1991 ho povýšili do hodnosti generálmajora a vyznamenali in memoriam.:

„Pamätám si na jednu historku, keď pri nejakom výročí SNP prišli jeho spolubojovníci zo Sovietskeho zväzu a pýtali sa, kde geroj Miloš Vesel? Tak ho komunisti rýchlo vytiahli a obliekli do uniformy, aby sa nemuseli pred hosťami hanbiť,“

spomína si Ludvík Nábělek.

A pridáva ešte jednu úsmevnú príhodu so sovietskym  partizánskym veliteľom A.S. Jegorovom:

„Som ročník 1954 a pri 10.výročí SNP prišiel k nám tento legendárny veliteľ, ktorý sa poznal s mojim starým otcom – ten robil jeho oddielu počas povstaleckej zimy lekára. A keď ma ako 3-mesačného chlapčeka držal na rukách, vraj som ho ocikal.“

Záujem o históriu Veselovcov prichádza zo Švajčiarska

O originály rukopisov bratov Veselovcov prejavila záujem švajčiarska senior  lektorka z Univerzity v Zürichu Josette Baer (1966), ktorá okrem iných už napísala životopisnú knihu o Vavrovi Šrobárovi.

S Ludvíkom Nábělkom, ktorý sa nedávno vrátil do funkcie primára psychiatrického oddelenia v Rooseveltovej nemocnici, sme sa dohodli, že k histórii jeho rodiny sa ešte vrátime, lebo čo meno to pojem a s nimi sa spája množstvo zaujímavých príbehov.

 

Autor: (tom), Foto: Mirka Chabadová+archív