„My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“

Tento kalendárny rok je venovaný Roku Ľudovíta Štúra, v rámci ktorého si pripomenieme 200 rokov od jeho narodenia (*28. 10. 1815 v Uhrovci – †12. 1. 1856 v Modre).

Nezlomný bojovník za sebauvedomenie Slovákov

V priebehu nasledujúcich mesiacov sa bude rôznym spôsobom dávať väčší priestor na informovanie o jeho živote a diele. Veď Ľudovít Štúr  je symbolom nezlomného bojovníka za sebauvedomenie Slovákov a za rozvíjanie národného života v jeho mnohorakých podobách. Svojím príťažlivým zjavom, schopnosťou strhnúť poslucháčov a zaujať ich silou svojho ducha si získal prirodzenú autoritu generačných druhov, s ktorými pohol slovenskými dejinami.

S menom tejto jedinečnej osobnosti sú celkom prirodzene spájané miesta, v ktorých prežil dôležité medzníky – Uhrovec, Bratislava, Modra. Banská Bystrica akoby preňho zdanlivo ani neexistovala…

Ľudovít Štúr v Banskej Bystrici

A predsa možno nájsť jeho stopy aj v meste pod Urpínom.  Svedectvo o nich vydal Banskobystričan Michal Bothár v Národných novinách z roku 1911, spracoval v nich totiž spomienky svoje matky Zuzany, rodenej Vankovej. Jej brat, Samuel Vanko, bol študentom bratislavského lýcea a veľkým obdivovateľom Ľudovíta Štúra. Spolupracovali vo výbore Spoločnosti česko-slovenskej a mali spoločné ciele.

Pred prázdninami roku 1836, po pamätnom výlete na Devín,  prejavil Ľudovít záujem spoznať Banskú Bystricu, a tak mu Samuel Vanko veľmi rád ponúkol pohostinstvo v dome svojich rodičov. Bývali v Dolnej Striebornej ulici v dome s tichou záhradou (dnes na jej mieste je nová výstavba) . Takmer mesiac letných prázdnin strávil vtedy 20-ročný Štúr v našom meste. Rád sa pešo nekonečne túlal po krásnom okolí, ale aj veľa čítal svojho obľúbeného Schillera.

Dom Vankovcov žil čulým spoločenských ruchom, v tom čase prichádzalo k nim mnoho mladých ľudí, nadšených vlastencov, s ktorými Ľudovít zápalisto debatoval o národných otázkach. Ale došlo aj na zábavné hry a spevy pri gitare, Štúrovom obľúbenom hudobnom nástroji. V skromnej domácnosti mu chutili bryndzové halušky a zemiaková „baba“.

K častým návštevníkom patril aj 30-ročný evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Plný elánu začal akurát vydávať literárnu  revue Hronka (1836-38, s podtitulom Podtatranská zábavnice. Časopis krasomilného a užitečného čtení.),  preto sa celkom iste spoločný rozhovor  so Štúrom niesol v duchu smerovania slovenskej kultúry a umenia. Nie náhodou sa Hronka na istú dobu stala platformou pre nastupujúcu štúrovskú generáciu. Sám Ľudovít už v jej prvom ročníku publikoval báseň Óda na Hronku, neskôr aj ďalšie príspevky.

Národné obrodenie

Po príjemne prežitom banskobystrickom pobyte daroval Štúr na rozlúčku dcére domácich Zuzane vlastnoručne písaný preklad Schillerovej piesne Chlapec v potoku. V rodine sa tento vzácny dokument dlho uchovával,  dnešných dní sa však nedočkal.

Po mesiaci, strávenom v Banskej Bystrici, čakala na Ľudovíta namáhavá cesta, plná zápalu pre národné obrodenie – kodifikácia spisovnej slovenčiny, založenie Slovenských národných novín, vznik spolku Tatrín, mandát poslanca uhorského snemu a množstvo iných náročných úloh. Napokon jeho neúnavný boj vyvrcholil v revolučných rokoch 1848/9, keď sa stal jedným z vodcov vojska slovenských dobrovoľníkov, stojacich na strane rakúskeho cisára. Ten im sľúbil viac práv a možností pre slovenský národ ( z čoho však postupne zišlo).

Rivalita s košútovským uhorským vojskom  na území dnešného Slovenska zaviedla Ľudovíta Štúra s jeho prívržencami na prelome januára a februára 1849 aj do Banskej Bystrice. Vedenie mesta bolo však naklonené uhorským snahám, krátky pobyt rakúskych vojsk v našom meste na tom veľa nezmenil. Štúrovi nedovolili zvolať zhromaždenie v župnom dome, a tak sa prihováral Bystričanom iba na ulici, kde im rozdával text proklamácie, vytlačený predtým v Prahe. Pár nocí strávil Štúr v hoteli Červený rak na námestí, následne pokračoval s dobrovoľníkmi smerom na Horehronie.

Význam a pamiatka Ľudovíta Štúra

Život Ľudovíta Štúra nebol jednoduchý a priamočiary, sám si vybral ťažkú cestu v prospech slovenského národa, za čo si získal početných zástancov i nepriateľov. Patrí mu pevné miesto v národnom panteóne. Za krátkych 40 rokov života dokázal nasmerovať jednu generáciu slovenských vlastencov do pozoruhodných skutkov, ktoré natrvalo ovplyvnili vývoj Slovenska.

V Banskej Bystrici zachovávame úctu k tomuto velikánovi prostredníctvom názvu jednej lokalít v Radvani – Námestia Ľudovíta Štúra. Svoj vzťah k jeho odkazu si však musí každý vybudovať sám, príležitosti možno nájsť nielen v škole, ale aj v publikáciách a na podujatiach  v rámci Roku Ľudovíta Štúra.