Odborník na cestovný ruch, vydavateľ časopisu Cestovateľ Ľubomír Motyčka sa pre náš portál vyjadril k téme využitia potenciálu, ktoré má naše mesto pod Urpínom. Využíva ho banskobystrická samospráva v oblasti cestovného ruchu, čo by malo byť podľa vedenia mesta naše strategické odvetvie, dostatočne alebo by mohla lepšie?

Banská Bystrica nevyhnutne potrebuje nové investície. Predovšetkým také, ktoré by priniesli nové pracovné príležitosti. Pretože tie generujú prácu pre ľudí, dane a príjmy aj do mestskej pokladnice. Práca pre ľudí prináša vyššiu životnú úroveň a tá zase prináša vyššiu spotrebu v službách. Teda opäť aj nárast pracovných miest.

V posledných rokoch sa veľa hovorilo o cestovnom ruchu. Mesto sa chcelo presláviť veľkolepými akciami, ktoré však, ako čas ukázal, nepriniesli reálny rast záujmu o turizmus v meste. Je to do istej miery aj pochopiteľné. Vytrvalo a cieľavedome treba pracovať 10 – 15 rokov, kým je výsledok dostatočne viditeľný. A u nás sme sa naučili žiť od volieb do volieb. Najviac práce sa pritom urobí vždy pár mesiacov pred voľbami. Alebo sa ani neurobí, len sa o téme znovu hovorí.

Banská Bystrica potrebuje zvýšiť počet prenocovaní. Z toho je priamy príjem v podobe pobytovej dane, ale druhotne aj z prípadného nárastu zamestnaných ľudí v službách. Vzhľadom na množstvo a vybavenie hotelov Banská Bystrica na tom veľmi dobre nie je. Chýbajú ubytovacie zariadenia, v ktorých by sa vysoká kvalita služieb prepletala s wellnes centrami, ktoré sú dnes prirodzenou súčasťou moderných pobytových hotelov. Takto je Banská Bystrica odsúdená na obchodných cestujúcich, nocľažníkov počas nejakých konferencií a na niekoľko skupín turistov, ktorí sa tu zastavia, najedia sa a občas prenocujú. Je to však pomerne častý a prirodzený jav v mestských hoteloch.

Banská Bystrica nemá trvalé atraktivity, ktoré by sem lákali dovolenkárov. Nie sú tu zábavné parky, ani ZOO, či vôbec moderné atraktivity masového významu.

Banská Bystrica má však kostoly, múzeá, historické pamiatky, atraktívnu prírodu. To všetko môže spoločne priniesť významný efekt v podobe nárastu návštevníkov. Najatraktívnejšie sú katolícke kostoly. Spolupráca s cirkvou postupuje pomaly, ich všeobecná využiteľnosť aj pre potreby cestovného ruchu je stále v plienkach. Najťažší zápas sa vedie o oltár Svätej Barbory od Majstra Pavla za ktorým aj teraz prichádzajú hostia zo zahraničia, no vidia ho len málokedy. Je to však naozaj neriešiteľný problém? Pokúsil sa ho už vôbec niekto na najvyššej úrovni riešiť?

Medzi múzeami jednoznačne dominuje Múzeum SNP s celým svojim areálom. Tu je predpoklad ďalšieho nárastu návštevnosti. Záujem o vojnový turizmus rastie a možno, v rámci hľadania identity, by nezaškodilo porozmýšľať nad spojením Banská Bystrica – mesto SNP. Je to totiž viditeľné a hmatateľné.

Mesto nemá dosť artefaktov na popularizáciu vzniku podvojného účtovníctva. A je to škoda. Všade by malo znieť, že je to mesto, kde sa zrodilo podvojné účtovníctvo a teda aj moderný kapitalizmus. Muzeálne ponuky sú však všeobecne veľmi atraktívne. Tak ako ponuky galerijné a výstavné. Málokto si uvedomuje, že v Banskej Bystrici sú fantastické podmienky na rozvoj kultúrneho turizmu. Máme tu predsa Akadémiu umení, Štátnu operu, Bábkové divadlo, Štúdio tanca…, ale aj množstvo folklórnych, džezových, či rockových umelcov. Potenciál Banskej Bystrice je v tomto smere obrovský.

Vo svete rastie záujem o kultúrny turizmus. A zároveň rastie záujem seniorov o cestovanie po Európe. Tu je teda náš turistický potenciál. Tu je relatívne najľahšia cesta v získavaní návštevníkov. Len treba to, čo máme, zabaliť do krajšieho šatu, sústrediť sa na ponuky z domácich zdrojov, jednoducho využiť historický, kultúrny i ľudský potenciál nášho mesta.

Prinesie to viac sebadôvery občanom mesta, viac príjmov, lebo na tom všetkom možno aj zarobiť a  napokon aj vyšší záujem o Banskú Bystricu.