Sobotňajší pochod Kotlebovcov v Brezne „proti strachu“ skončil v miestnej reštaurácii pozvánkou vodcu ĽSNS na guľáš. Začala extrémistická kampaň pred parlamentnými voľbami 2016.

Keď minulý týždeň bystrický župan hodnotil svoj podľa vlastných slov mimoriadne úspešný rok a pol vo funkcii šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja „z vôle ľudu“, na záver tlačovky oznámil svoju kandidatúru do NR SR s platformou, ktorú vytvára. Po Kotlebovej pravici  sedel jeho hovorca a predseda košickej strany 7 statočných, po ľavici predseda ĽS NS  a terajší riaditeľ banskobystrickej správy ciest, donedávna riaditeľ Úradu BBSK. Obaja už vstúpili do ohlasovanej platformy svojho šéfa…

O čom bude Kotleba aj so svojou platformou do budúcoročných parlamentných volieb, ukázala prvá víkendová akcia ĽS NS v Brezne. Oplatí sa zacitovať z jednej pozvánky miestneho Kotlebovca zverejnenej na Facebooku:

„Na Stráž!

Cieľom pochodu je ukázať, že MY sme tu doma a nie MY sa budeme prispôsobovať cigánskym extrémistom, ale sú to oni, ktorí chcú s nami žiť, sú to oni, ktorí sem prišli bez pozvania a teda táto zatiaľ „menšina“ sa musí prispôsobiť NÁM, naučiť sa žiť s NAMI a žiť podľa našich pravidiel.
Verím, že nikto z nás nechce žiť v strachu pred čoraz sa rozpínavejšou cigánskou mlaďou.
Za Boha za Národ!“

Ako sa zdá, Kotleba a spol. sa vracajú k svojej extrémistickej politike, ktorá im v Banskobystrickom kraji koncom roka 2013 vyniesla županské kreslo Hoci za 1,5 roka vo funkcii vodca ĽSNS dokázal odizolovať náš kraj od zvyšku Slovenska, chváliac sa prebytkovým hospodárením regionálnej samosprávy pod jeho vedením. To mal mimochodom aj jeho predchodca vo funkcii Vladimír Maňka, ale na rozdiel od Kotlebu aj s využitím eurofondov a prílevom investícií, o čom teraz v BBSK nechyrovať.  

Veď súčasné vedenie kraja  vlastnou nečinnosťou premárnilo 10 miliónov eur z eurofondov na cesty, odstránenie škôd po povodniach a domovy sociálnych služieb. ale o tom župan a vodca v jednej osobe cudne mlčí a chce to zaplátať z rozpočtu kraja.

Paradoxne len čo dozneli oslavy 70.výročia konca druhej svetovej vojny venované pamiatke 60 miliónov obetí, pri ktorých Kotleba spol. mlčali ako vši pod chrastou, nastupujú títo obdivovatelia Jozefa Tisa a vojnového Slovenského štátu do útoku. Možno, si myslia, že keď už ich županovi neschopnému riadiť tento kraj štandardne, ako sa na verejného činiteľa patrí, nová funkcia skôr uškodila na verejnosti a svojimi súkmeňovcami doslova „zaplienil“ Úrad BBSK aj vedenie krajskej firmy BBRSC a.s., pomôže návrat k extrémistickej politike spred dvoch rokov.

A tak sú tu opäť „cigánski príživníci“, politická mafia súčasných strán v NR SR aj s celou vládou, nepriateľská Európska únia  a NATO, jednoducho vnútorní a vonkajší nepriatelia, ktorí hatia aj rozlet nášho kraja pod vedením Mariana Koltebu a zo všetkých strán ne neho útočia. Preto protestný pochod „zelených tričiek s hnedými mozgami“. Žeby Slováci mali opäť vstúpiť do tej istej kalnej rieky, ako sa to podarilo Bystričanom pred rokom a pol s novým županom?

Azda nezaškodí si trochu osviežiť pamäť a vrátiť sa do rokov, z ktorých dnes čerpajú súčasní slovenskí extrémisti. Vtedy boli nepriateľom Slovákov Židia a boľševici, dnes nimi majú byť Cigáni a celá demokratická Európa na západ od nás, vrátane USA.

28.11. 1938 – rozhlasový prejav Jozefa Tisa o prvých voľbách do Snemu Slovenskej krajiny

„Strany slúžili niekoľkým vyvoleným, ktorých komandovali centralistické peňažné kruhy a rozličné protislovenské a protikresťanské pokútne tajné spoločnosti. Národ bol ich otrokom, s ktorým kupčili a ho predávali. Ľud bol im hlasovacím materiálom, ktorý zavádzali ničomnými sľubmi a nízkym judášskym grošom. Slovenská vláda rozpustila všetky strany, aby vytrhla ľud z tohto ponižovania a vykorisťovania. Postarala sa o to, aby voľby neznamenali viac politickú kortešačku, kupovanie a otravovanie duší.

Toto nové Slovensko v pomere k zahraničiu bude vystupovať ako štát suverénneho slovenského národa, ktorý chce s každým susedom a s každým kresťanským štátom mať tie najlepšie styky. V duchu žilinského manifestu a v duchu Hlinkovho programu chce stáť po boku najmä tých štátov a národov, ktoré začali a vedú boj proti židomarxistickej ideológii.“

20.4. 1939 – článok Jozefa Tisa uverejnený v pražskom nemeckom denníku Der neue Tag

 „S vďačnosťou celého nášho národa slovenského spomínam si na prvé stretnutie s vodcom. Ako o svetovom dejateľovi mal som svoju predstavu o ňom, no bezprostredný dojem na mňa učinený mi potvrdil pravdivosť správ o osobnom kúzle, ktorým účinkuje na svoje okolie. Čo je tým vzácnejšie, že v osobnom styku nemá nič umelého, násilného, lež všetko zračí priamosťou a jednoduchosťou.

Svojmu národu slúžiť za každých okolností a so všetkými prostriedkami, je zjavná čiara jeho politického postupu. Pozitívny charakter tejto orientácie dostáva negatívny prízvuk len vtedy a len tam, kde sa jeho snahe slúžiť svojmu národu stavia do cesty neodôvodnený odpor, alebo umelé prekážky.

Záujem Fuhrera o princíp národnostný vysvetľuje nám jeho vysoký záujem o nás, Slovákov; tento záujem jeho bol pohnútkou, aby nám bol na pomoci pri utvorení nového štátu slovenského a aby nad ním držal svoju ochrannú ruku. Tento záujem nám činí Fuhrera blízkym, ktorého sviatok je preto i naším sviatkom. Slovenský národ dlhé roky bojujúci na svoju národnú svojráznosť pod práporom princípu prirodzeného národného práva a pod práporom týmto zvíťazivší s vďačným srdcom volá: Boh živ, heroického reprezentanta prirodzeného práva národnej svojráznosti, aby z prirodzeného tohoto koreňa vykvitol nový, zdravý, požehnaný život národov a večný pokoj zabezpečujúce spolunažívanie štátov.“

28.4. 1939 – prejav k zahraničným novinárom počas pobytu v Berlíne

 „Celá verejná správa je od židov už skoro vyčistená, ich podiel medzi právnikmi a lekármi je redukovaný na minimum a ich činnosť obmedzená len na židovskú klientelu. Podobne a postupne pokračujeme aj v obchodnom a priemyselnom živote. V tomto boji za odžidovčenie nášho štátu nepomýli nás ani vnútorný ani vonkajší odpor.“

A všetci vieme, kam to viedlo a ako to skončilo. Preto sa treba mať na pozore, keď tie časy niekto oživuje!