Komentár: Bystričania môžu byť hrdí na svoje mesto Povstania, okrem jedného

SPRÁVY
16 /

Každý si zavše pohundre na pomery v meste či v štáte, kritizuje politikov či úradníkov, ako sa nám nemiestne pletú do života. Znie to možno pateticky, ale toľko Bystričanov hrdých na svoje mesto pod Urpínom počas osláv 70.výročia si história veľmi  nepamätá.

Objektívne to bola nesmierne dôstojná a otvorená spomienka na najvýznamnejšiu udalosť novodobých slovenských dejín, keď odvážni ľudia v našej krajine povstali proti nemeckému fašizmu a  slovenským prisluhovačom Hitlera počas  II.svetovej vojny práve v banskobystrickom srdci Povstania.  Takto si nás pamätá svet.

My Slováci sme už takí, že keď očakávame vzácnu návštevu, tak doma vyriadime, ozdobíme dom, pekne sa oblečieme a pripravíme slávnostné menu. Ale riadne nás naštve, keď vám v predvečer slávnosti  sused vykydne pred dom kopu hnoja.

Niečo podobné sa stalo aj v Banskej Bystrici 29.auguta 2014, keď k nám zavítali priami účastníci SNP, predstavitelia 40 krajín sveta aj s našimi najvyššími ústavnými  činiteľmi, viac ako desaťtisíc ľudí zďaleka i zblízka Štátnické prejavy rozoberajúce význam Povstania s našou históriou i súčasnosťou z rôznych uhlov pohľadu, ktoré odzneli pod bystrickým Pamätníkom SNP,  mali naozaj silu.

Všetci bez rozdielu búrlivo aplaudovali skvelej americkej vojenskej hudbe  USAFE BAND rovnako, ako svetoznámemu ruskému súboru Alexandrovcov, nášmu SĽUKu a chlapskému speváckemu zboru zo štyroch partizánskych obcí Vernár, Telgárt, Šumiac a Pohorelá,  ale aj srbskému zoskupeniu Boban a Marko Markovič či Vlčej stráži v podaní našich mladých populárnych spevákov s textami slovenských povstaleckých básnikov. Jedným slovom nádhera! Mimochodom podobne to vyznelo  aj na Starých Horách či Sliači.

Iba nejaký extrémista sa nachystal na oslavy SNP po svojom. Na priečelie úradnej budovy nechal vyvesiť veľký čierny transparent  s nápisom „YANKEES GO HOME, STOP NATO“, aby ho bolo vidno z Kapitulskej ulice vedúcej od Pamätníka SNP na Námestie SNP.  Nechápavo nad tým krútili hlavami slovenský, český a poľský prezident, keď sa stretli na bystrickej Radnici. Spolu s nimi aj Bystričania, ktorí ich vítali, pričom viacerí sa za tú „päsť na oko“ aj hanbili.

Onen „hrdina od hnedozelenej rieky“, možno práve vtedy doma pred zrkadlom ostošesť hajloval, odetý v čiernej gardistickej uniforme so slovenským dvojkrížom na rukáve, dodávajúc si falošnej odvahy tlmenými výkrikmi „Na stráž!“

Autor čierneho transparentu bol tak zbabelý, že sa nedokázal pozrieť priamo do očí mužom a ženám síce v pokročilom veku, ale s pevnou mysľou a odhodlaním, ktorí pred 70 rokmi neváhali zdvihnúť zbraň proti tým, ktorých on obhajuje. Keby prišiel medzi ľudí pod Pamätník SNP, šľahli by ho takpovediac „in media res“ tvrdé slová domácich i zahraničných účastníkov osláv Povstania odsudzujúce neofašizmus a extrémizmus v akejkoľvek podobe, vzdávajúc zároveň hlbokú úctu mŕtvym i živým bojovníkom za našu slobodu. Citujúc českého prezidenta Miloša Zemana: „Je lepšie zomrieť v stoji, ako prežiť celý život na kolenách.“

Na Námestí SNP sa chtiac – nechtiac museli na zahnusenú historickú budovu pozerať aj americkí armádni umelci, ktorí svojou úžasnou hudbou privádzali do varu početný dav výborne sa baviacich návštevníkov. Banskobystrický primátor sa im za to čudo ospravedlňoval, hoci Amíci sú zvyknutí na všeličo.

Čarom nechceného bolo, že po skončení večerného historického predstavenia povstaleckej mobilizácie z roku 1944 sa na kovovej bráne úradnej budovy s čiernym transparentom  objavila biela vlajka s modročerveným emblémom 70. výročia SNP…

Autor: Miroslav Toman, Foto: ilust.