Kdeže sú tie časy, keď kandidáti na primátora počas volebnej kampane brázdili ulice mesta a v školách, kulturákoch či pohostinstvách sa stretávali s občanmi jednotlivých mestských častí?  Niektorí to skúsili aj teraz, ale pokiaľ nejde o show,  výsledok je žalostný – ľudia nechodia.

Jedni to vysvetľujú totálnou apatiou občanov z politiky, druhí  nezáujmom ľudí o veci verejné. Asi na tom niečo bude, ale vďaka moderným informačným technológiám sa všetko podstatné môžeme dozvedieť doma v obývačke z telky, rádia alebo internetu. Informácie chodia takpovediac  za nami, tak načo sa namáhať prísť na zastupiteľstvo, mestskú radu, komisiu, občiansku rady alebo na osobné stretnutie s kandidátom?

Raz za štyri roky prídu voľby s krátkou kampaňou, ktorá nás má prebudiť z letargie. Toľko billboardov primátorských i poslaneckých kandidátov, ako sa objavilo tohto roku v našom meste, je čosi nevídané. Akoby platilo: „Kto nemá aspoň jeden billboard s papierovou hlavou, nie je kandidát..“ Do toho kopec letákov a volebných materiálov v poštových schránkach, rôzne internetové diskusné skupiny či more facebookových profilov.

To je daň modernej dobe, ktorú žijeme v zajatí mediálneho sveta a virtuálnej reality. Pritom niet nad osobný kontakt s kandidátom, aby ste sa mohli s ním porozprávať a spoznať ho takpovediac na vlastnej koži, urobiť si vlastný úsudok o ňom a porovnať ho s tými ostatnými.

V meste pod Urpínom máme navyše ešte jednu slovenskú špecialitu, keďže do súboja o primátorské kreslo sa prihlásilo rekordných 15 adeptov. Z toho trinásti aj na poslanca, z čoho jednoznačne vyplýva, že pre viacerých z nich je primátorská kampaň iba prostriedkom, aby ľahšie získali poslanecký mandát. Záleží len od výšky investície, ktorú chcú kvôli tomu obetovať.

Aj pokusy o verejnú debatu pred občanmi naživo v sále alebo televíznom štúdiu narážajú na obrovský problém, ako vtesnať celú pätnástku do nejakého rozumného časového limitu. Pritom je každému jasné, že v hre je sú maximálne traja či štyria s reálnou šancou pobiť sa o primátorské kreslo na ďalšie štyri roky.  Práve tých by sa oplatilo grilovať v otvorených diskusiách v médiách či na verených stretnutiach s občanmi v jednotlivých mestských častiach.

Pri voľbe župana pritom platí dvojkolový systém voľby – keď niektorý zo zaregistrovaných kandidátov nezíska v prvom kole viac ako 50% hlasov voličov, do druhého kola postupujú dvaja s najvyšším počtom hlasov a rozhoduje sa väčšinovo už len medzi nimi dvomi. V Čechách zasa majú taký volebný systém, že sa volia len poslanci, ktorí si spomedzi seba zvolia primátora. 

Tak či onak, musíme sa prispôsobiť dobe a keď nám záleží na tom, kto nás bude zastupovať v primátorskom kresle a v mestskom zastupiteľstve, aspoň vo volebnej kampani sa zaujímať trochu o verejné dianie. Kandidáti hľadia na nás z reklamných nosičov  pomaly na každej ulici, nájdete ich na letákoch, v novinách či  pri surfovaní po internete – NO PROBLEM.  

Mediálny a informačný boom nás akosi odľudšťuje. Bez mobilu či facebooku nedokážeme  normálne debatovať ani doma, v práci či krčme. Stávame sa viac či menej otrokmi virtuálnej reality. Tá je síce pohodlnejšia a zaujímavejšia, ale môže byť aj zradná. Dokážeme  správne analyzovať a vyhodnotiť množstvo informácií, ktoré chtiac – nechtiac bombardujú našu myseľ? Niet nad zdravý sedliacky rozum…