Tak ešte pár dní a máme tu 8.slovenské referendum. Stavím sa, že drvivá väčšina Slovákov ani nevie, o čom to je. Ale petíciu so štyrmi otázkami podpísalo 400.000 občanov, Ústavný súd uznal tri, takže v súlade so zákonom prezident nemal inú možnosť, ako vypísať referendum na 7.februára 2015.

Úprimne si želám, aby februárové referendum dopadlo tak, ako tých šesť predtým (úspešné bolo zatiaľ iba jediné v roku 2003 o vstupe SR do EÚ). Prečo? Lebo ako Európan 21.storočia sa snažím udržať sa pri zdravom rozume a netrpím komplexmi xenofóbie a strachu z homosexuálov, ktorí nám väčšinovým heteráčom vraj idú rozkladať rodiny a ohrozovať výchovu našich deti. Chcel by som sa spýtať: „Aj neúplné alebo bezdetné rodiny či voľné zväzky muža a ženy založené na vzájomnej láske ohrozujú výchovu detí?“

Je smutné vidieť cirkevných hodnostárov, ako na svätých omšiach verejne podporujú referendum strašiac veriacich homosexuálmi, pričom všetky najsledovanejšie televízie odmietli jednostrannú referendovú kampaň Aliancie za rodinu. Tí istí predstavitelia slovenskej katolíckej cirkvi (až na malé výnimky) mlčali, keď slobodomyseľný trnavský arcibiskup musel opustiť Slovensko a uchýliť sa do talianskeho kláštora, lebo okrem iných nezmyselných obvinení sa vraj stýkal s homosexuálmi, jazdil na bicykli, športoval a potom sa sprchoval s ostatnými. Apage satanas (odstúp pokušiteľ)!

Keď bol nedávno kňaz pôsobiaci v jednej slovenskej dedine odsúdený za pedofilné správanie sa voči neplnoletej dievčine, tak ho jeho predstavení potichu upratali do slovenského kláštora. Veriaci dedinčania sa napriek dôkazom postavili na stranu kňaza a vinu kladú mladému dievčaťu pochádzajúcemu z neúplnej rodiny. Dokonca sa ju aj s matkou neštítia vyčleňovať zo svojho spoločenstva.

Aj to je obraz našej katolíckej cirkvi v roku 2015, keď jej hlavným problémom nie je upevňovať skutočnú kresťanskú morálku napríklad pred prenikaním fanatického islamizmu a radikálnych náboženských teroristov do Európy, lebo homosexuáli. Pripadá mi to trápne a falošné, akoby nad našou katolíckou cirkvou stále visel tieň Jozefa Tisa a ešte nepreniklo cezeň svetlo novej slobodnej doby, ktoré mimochodom prináša aj pápež František.

Pritom je zaujímavé, že katolícki kňazi si podľa cirkevného  práva nemôžu založiť tradičnú rodinu muža a ženy, o ktorej tak často kážu ostatným, ako má vyzerať. Myslia si azda aktivisti z Aliancie za rodinu so slovenskými cirkevnými hodnostármi, že v Európskej únii sú Belgičania, Česi, Dáni, Fíni, Francúzi, Holanďania, Íri, Luxemburčania, Maďari, Nemci, Portugalčania, Rakúšania, Slovinci, Španieli, Švédi a Briti horší kresťania, pretože zaviedli registrované partnerstvá ľudí rovnakého pohlavia? .

A Bulhari, Cyperčania, Estónci, Gréci, Chorváti,  Litevčania, Lotyši, Malťania, Poliaci, Rumuni, Slováci a Taliani majú radšej svoje deti, lebo ich chránia pred ľuďmi z komunity LGBT (z angl.  lesbian, gay, bisexual, and transgender)? Normálny človek, ktorý sa neriadi predsudkami, ale zdravým sedliackym rozumom, to môže pokojne označiť za hlúposť.

Len tak medzi nami Slovákmi,  poznáte vo svojom okolí nejakého homosexuála? Rozprávali ste sa už s ním, čo cíti a ako rozmýšľa? Ak áno, zistíte, že je to úplne normálny a citlivý človek, ktorý sa od väčšiny líši iba svojou odlišnou sexuálnou orientáciou. Mnohí homosexuáli sa musia na verejnosti pomerne zložito vyrovnávať s našou necitlivosťou voči ich inakosti, lebo v ich tele sa nachádza iná duša….

A tu prichádza skupina netolerantných slovenských katolíkov, evanjelikov či pravoslávnych, ktorí význam slova rodina odvodzujú iba od slova „rodiť a rozmnožovať sa“. Referendom si chcú vynútiť zakonzervovanie dnes platného  právneho stavu v našej krajine, pod rúškom boja za rodinu tvorenej iba  mužom a ženou , hoci v skutočnosti je to boj proti partnerstvám našich spoluobčanov rovnakého pohlavia. Zakrývajú sa záujmom detí, ibaže vedia, aký je vlastne detský svet a ako si deti predstavujú skutočnú rodičovskú lásku? Mne sa zdá, že sú to v skutočnosti obyčajní sebci uzurpujúci si iba svoju pravdu.   

Nechcú, aby ľudia LGBT mohli žiť v manželskom zväzku, aby si mohli osvojiť a vychovávať deti, aby školy mohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní o sexuálnej výchove a eutanázii proti vôli ich rodičov. Časť našich kresťanov si zrejme vôbec nevšimla, že nedávno vstúpila do platnosti novela Ústavy SR o rodine, ktorá dala manželstvu medzi mužom a ženou vyššiu ústavnú ochranu. Oni chcú referendom zakázať zmenu tohto stavu aj do budúcnosti a poprieť tak prirodzený vývoj európskych národov, medzi ktoré patríme aj my.

Homosexualita nie je choroba ani úchylka, je to stav duše a inakosť človeka, s čím sa niekto jednoducho narodí a takým je. Aliancia za rodinu sa mýli, ak za ohrozenie rodiny považuje priznanie takých práv homosexuálnej menšine, aké má heterosexuálna väčšina. Skutočným ohrozením rodiny sú sociálne a psychické problémy manželov, nezamestnanosť, kriminalita, alkoholizmus či násilie jedného z manželských partnerov. Práve proti týmto negatívnym javom by som očakával jasný hlas cirkvi, rovnako ako podporu vládnych opatrení na ich odstraňovanie či pomoc rodinám.  O čo teda ide?

Až na pár výnimiek som nepočul od slovenských homosexuálov, že sa táto menšina dožaduje toho, čo chce vehementne zakázať do budúcnosti Aliancia za rodinu. K tomu musí národ prirodzene dospieť, ako sa to stalo v šestnástich z 28 krajín EÚ. 

Islamský štát rieši problém inak veriacich a homosexuálov tak, že ich fanatickí džihádisti popierajúci Korán zhadzujú z výškových budov. Ani Biblia nepovažuje homosexuálov za menejcenných, preto sa vo Viedni  zhromaždilo vyše dvetisíc demonštrantov pred známou kaviarňou Café Prückel a protestovali proti predchádzajúcemu vykázaniu bozkávajúceho sa lesbického páru. Manažér kaviarne sa následne verejne ospravedlnil Viedenčanom za diskrimináciu homosexuálov.

Aj tieto dva prípady z posledných dní odrážajú diametrálne odlišný postoj k ľuďom inej sexuálnej orientácie vo svete. Aký je náš slovenský, to sa ukáže 7.februára…