Historik Sklenka: Prvé slovenské gymnázium bolo v Banskej Bystrici

SPRÁVY
3 /

Väčšina Bystričanov vníma budovu na Moyzesovom námestí pri Barbakane len ako bývalú zrušenú základnú školu a väčšina obyvateľov Slovenska ju vôbec nepozná. Jej význam je však oveľa väčší nielen pre mesto Banská Bystrica, ale aj pre celé Slovensko.

Nech prehovorí história

Veľká Revúca, Turčiansky Svätý Martin, Kláštor pod Znievom všade tu boli zriadené vďaka oduševneniu slovenských národovcov v 60 – tych rokoch 19. storočia slovenské gymnáziá. Za prvé slovenské gymnázium sa považuje gymnázium v Revúcej zriadené v roku 1862.

Nespomína sa medzi nimi vôbec gymnázium v Banskej Bystrici, ktoré vzniklo o desať rokov skôr. Gymnázium v Banskej Bystrici bolo po meruôsmych rokoch prvým slovenským vyšším gymnáziom  a v tom čase jediným pre celé Slovensko v rámci Uhorska. V tomto roku, keď na Slovensku máme rok venovaný osobnosti Ľudovíta Štúra,  je potrebné urobiť zadosť učinenie aj prvému slovenskému gymnáziu a osobnosti katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa, ktorý sa zaslúžil o jeho vznik.

Béla Grünwald

Nechajme prehovoriť k tejto téme Bélu Grünwalda, maďaróna a podžupana Zvolenskej stolice:

„Prvé gymnázium, ktoré sa v Hornom Uhorsku dostalo do rúk panslávov, bolo štátne gymnázium v Banskej Bystrici, z ktorého vypudili maďarských učiteľov a namiesto nich zamestnali zúrivých panslávskych učiteľov. Vo veľkom a otvorene fanatizovali slovenskú mládež a len táto samotná inštitúcia poskytla panslávskej strane vyše sto jednotlivcov, ktorí teraz pôsobia ako učitelia, kňazi, advokáti a obecní notári.“

Ďalej Grünwald pokračuje:

„Po výzve Zvolenskej župy roku 1867 boli z gymnázia odstránení panslávski učitelia a umiestnení tu boli učitelia s maďarským zmýšľaním. Panslávska strana sa neuspokojila s týmto gymnáziom a následne založila gymnázium v Revúcej, ktoré potom v krajine získalo veľmi veľkú povesť a ďalšie.“

Aj keď sú slová Bélu Grünwalda nekritické a nadsadené voči slovenskej strane, dokladajú nám jednoznačne, že za prvé slovenské gymnázium vo vtedajšom Uhorsku samotní Maďari považovali gymnázium v Banskej Bystrici.

Príchod Ľudovíta Štúra do Banskej Bystrice

Po utíšení sa revolučného vrenia rokov 1848 – 1849 nastúpila nová organizácia školstva v Uhorsku, ktorá dovoľovala zavádzať vyučovanie v jazyku národnosti väčšiny žiakov. Zo stredných škôl  na území Slovenska sa to podarilo uplatniť, len na štátnom rímskokatolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Súviselo to s celkovou situáciou v Banskej Bystrici ako sídle Zvolenskej župy.

Po príchode Ľudovíta Štúra do Banskej Bystrice v roku 1849 sa Zvolenská župa stala jedinou v Uhorsku, kde po meruôsmych rokoch všetky významné úrady boli obsadené slovenskými národovcami. Banská Bystrica bola jediným veľkým a významným mestom v Uhorsku v ktorom mali Slováci v tej dobe prevahu a mala sa stať hlavným mestom Slovenskej krajiny. Zároveň rakúsky cisár František Jozef I. (manžel Sisi) vymenoval za banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa, ktorý mal od roku 1851 hlavnú zásluhu na pretransformovaní banskobystrického gymnázia na slovenské osemročné gymnázium.

Osemtriedne gymnázium a biskup Štefan Moyzes

Od roku 1855 tak v Banskej Bystrici pôsobilo úplné osemtriedne, vyššie gymnázium. Na gymnáziu v tomto období ako riaditelia pôsobili  J. Dragoni, V. Vlček a M. Čulen. Z radov slovenských a českých profesorov to boli Juraj Slota, Ján Rožek, Ján Gerometta, M. Chrástek, neskôr Fl. Červen, Fr. Mráz, J. Loos, J. Klemens, V. Vařečka, Václav Vlček. M. Ružička a ďalší. V priebehu 50. rokov sa z banskobystrického gymnázia stala významná slovenská vzdelávacia inštitúcia.

V roku 1858 mesto Banská Bystrica s podporou biskupa Štefana Moyzesa postavilo pre gymnázium novú budovu, jednu z najmodernejších školských budov vo vtedajšom Uhorsku. Gymnázium získalo aj materiálnu podporu v podobe vzácnych učebných pomôcok. Slovenské gymnázium v Banskej Bystrici od tej doby svojou pedagogickou úrovňou, hmotným vybavením patrilo medzi najvýznamnejšie stredné školy v celom Uhorsku.

Pokus o maďarizáciu bystrického gymnázia

Nariadenia Októbrového diplomu z r. 1860 využili maďarizátori v oblasti školstva na pomaďarčenie gymnázia. V lete 1861 musela väčšina slovenských a trinásť českých profesorov školu opustiť. Vtedy sa v plnej miere prejavila osobnosť Štefana Moyzesa.

Štefan Moyzes zakročil rázne a svoje slovenské gymnázium zachránil. Na audiencii na dvore panovníka Františka Jozefa I. v decembri 1861 získal Štefan Moyzes cisárov súhlas k obnove slovenského gymnázia. Na audiencii pred cisárom sa dokonca s palatínom Uhorska Forgáčom rozprával po slovensky. A tak na banskobystrickom gymnáziu roku 1862 opäť zaviedli výučbu v slovenčine, za riaditeľa gymnázia bol vymenovaný Martin Čulen. V roku 1863 sa dokonca v Banskej Bystrici mala okrem slovenského gymnázia zriadiť prvá slovenská vysoká škola, čo sa však nepodarilo.

Banská Bystrica centrom Slovákov

Napriek tomu gymnázium v tejto dobe plnilo aj úlohu vysokej školy, tvorili sa tu prvé slovenské učebnice v histórii pre slovenských študentov. V Banskej Bystrici bolo v tej dobe počuť slovenčinu všade, bola centrom Slovákov. Pod záštitou Štefana Moyzesa prebiehali v Banskej Bystrici a okolí jediné oslavy v celom Uhorsku venované pamiatke príchodu Cyrila a Metoda na naše územie pri príležitosti 1000 výročia ich príchodu. Obecenstvo gymnázia a Banskej Bystrice nechalo na počesť Štefana Moyzesa vyhotoviť jeho portrét, ktorý bol umiestnený priamo v aule – vo veľkej sále slovenského gymnázia.

Práve Štefan Moyzes bol zároveň zvolený za prvého predsedu Matice slovenskej.  Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 mohla o záležitostiach školstva a výučby v Uhorsku rozhodovať uhorská vláda a jej podriadené orgány. Tak už koncom augusta v uvedenom roku bolo na banskobystrickom štátnom gymnáziu vyučovanie v slovenčine, úradnou mocou opäť a definitívne, zakázané. Riaditeľ školy Martin Čulen i ostatní slovenskí profesori boli zo školy preložení.

Béla Grünwald sa osobne postaral, aby v roku 1867 z banskobystrického gymnázia odstránili slovenského riaditeľa Martina Čulena. A následne došlo k odstráneniu obrazu Štefana Moyzesa, ktorý sa zaslúžil o jeho rozkvet. Portrét tohto slovenského národovca Štefana Moyzesa sa napriek vzniku v Československej republiky, potom Slovenskej republiky nikdy na svoje miesto nevrátil – podarí sa to niekedy?

 

Autor: Vladimír Sklenka, Foto: Mirka Chabadová a archív