Špaňodolinský banský vodovod privádzal vodu po špeciálne vybudovanej 36 km dlhej trase až spod Prašivej v Nízkych Tatrách. Trasa je pozostatkom už zaniknutého diaľkového prívodu na pohon banských ťažných strojov 7 šácht v bohatom ložisku striebro-medených rúd, severne od B. Bystrice. Vodovod sa postupne budoval, zdokonaľoval a bol v prevádzke asi od r. 1500 do r. 1910, čiže viac ako 400 rokov.

Špaňodolinský banský vodovod

Smelá myšlienka priviesť vodu k baniam na Španej Doline vznikla v dobe historicky najväčšieho rozmachu v tomto revíri, na prelome 15. a 16. st. Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť, ktorá revír v r. 1494 získala do prenájmu, uplatnila v ňom nielen práve vtedy objavenú revolučnú hutnícku metódu – oddeľovanie striebra od medi tzv. scedzovaním pomocou olova, ale aj nové progresívne formy hlbinnej ťažby budovaním banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou.

Z dobových dokumentov je známe, že už pohon ťažných a čerpacích strojov prvej šachty – šachty Ferdinand v centre Španej Doliny, ktorá začala prevádzku v r. 1496, bol kombinovaný: konský gápeľ a vodné koleso. To bola doba zrodu Špaňodolinského banského vodovodu – jeho I. etapa.

Písomne je doložené, že v roku 1693 na starý vodovod, využívajúci vodné zdroje v okolí Španej Doliny, bol už napojený prívod vody zo vzdialenejších zdrojov. Vodovod vtedy siahal až po terajšiu osadu Bully na Donovaloch, kde zachytával výdatné pramene v lokalite Pod javorom. Toto predĺženie vodovodu od Španej Doliny k prameňom pri Bulloch bola druhá etapa jeho výstavby.

Vodovod podľa dokumentov z tej doby mal dĺžku 13,6 km a jeho rozvodná časť k šachtám na Španej Doline merala skoro 4 km. Vodu potrebovali aj šachty na Pieskoch a v Richtárovej. Preto na konci 17. st. prívod Špaňodolinského banského vodovodu komorgrófski správcovia baní predĺžili z Donovalov až pod severné úbočia masívu Prašivej do Pustej doliny. To bola jeho tretia – vrcholná etapa.

V dobovom dokumente z roku 1764 sa uvádza, že v tom čase Špaňodolinský vodovod mal celkovú dĺžku od Pustej doliny pod Prašivou po Španiu Dolinu 35,4 km, z toho 30,2 km drevených žľabov a 5,2 km vodných jarkov. Celý vodovodný systém s rozvetveniami, prípojkami a bočnými rozvodmi mal dĺžku až 42 km. Technická konštrukcia vodovodu bola pomerne jednoduchá a vysoko funkčná. V zložitom teréne, prevažne po vrstevnici svahu, bol vybudovaný širší chodník. V ňom bližšie k svahu, v zahĺbeniach alebo na podložkách boli uložené vzájomne začapované drevené žľaby, asi 8 m dlhé.

Chodník slúžil na dennú pochôdzku údržbárov a na dopravu materiálu pri opravách, výmene žľabov a pri príprave na zimnú prevádzku. V zime boli žľaby zakryté, aby voda v nich nezmŕzala. Orientačne sa odhaduje, že vodovod na distribučné miesto v sedle Dolný Šturec prepravoval 70 až 100 litrov vody za sekundu.

V súčasnosti z vodovodu zostala len viac či menej výrazná trasa, s viacerými pozostatkami technickej úpravy terénu, ako sú zárezy, skalné galérie, násypy a kamenné múry. Niektoré úseky trasy sa využívajú pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime z Banskej Bystrice na Donovaly. Za Jelenskou skalou, pri kamennom múre akvaduktu trasu križuje a je tu informačná tabuľa, ktorá vodovod prezentuje.

Čo nám táto minulosť ponúka do budúcnosti?

Historické banské mestá sú pozoruhodné aj tým, že čím viac im ubúdali podzemné poklady – zlato, striebro a meď, tým viac sa im hromadilo duchovné bohatstvo – vedomosti, technický pokrok, vzdelanosť, architektúra a umenie na povrchu. Získalo to, čomu sa dnes hovorí „genius loci“ alebo „ kultúrne dedičstvo“. Toto obrovské duchovné bohatstvo je u nás ešte akoby skryté pod nánosom nepotrebnosti, nezáujmu a zabúdania.

Rovnako, ako to podzemné v minulosti, je treba aj toto bohatstvo objavovať a využívať. Doba na to vhodná práve prichádza. Hospodársky a kultúrny priestor Európy sa tak ako kedysi znova zjednocuje. Naša história je súčasťou európskej kresťanskej civilizácie. K jej kolíske sme aj my celé storočia prinášali svoje dary.

Teraz sa s nimi môžeme pochváliť. Len treba vykopať ich z pod zeme, z foliantov archívov, ale aj z nášho spoločenského vedomia. Je možné ukázať ich a ponúkať svetu už nie pod cudzou značkou, ale ako originál „slovak gold“.