FOTO: Študenti architektúry STU riešili obnovu bystrického Medeného hámra

ZAUJÍMAVOSŤ
0 /

Na Ústave dejín a teórie a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU vznikli v rámci ročníkových a diplomových prác architektonické štúdie možnej revitalizácie areálu Medeného hámra, ktorý bol založený v druhej polovici 15.storočia ako súčasť podnikateľských aktivít Thurzovsko – Fuggerovského mediarskeho podniku.

Po vyše 500 rokoch je historická pamiatka zanedbaná

Jeho súčasný stav zodpovedá faktu, že viac ako 20 rokov areál nemá jasnú funkciu. To, čo by mohol svet obdivovať, sa môže stať v priebehu niekoľkých desaťročí minulosťou. V októbri sa naplní 520 rokov od uzavretia zmluvy medzi Uhorskou banskou komorou krakovským mešťanom Jánom Thurzom a augsburským bankárom Jacobom Fuggerom Banskobystrickom mediarskom podniku.

Aj keď zakladatelia podniku neskôr kontrolu nad podnikom stratili, podnik a výrobne, ktoré založili, nasledujúcich takmer 500 rokov úspešne prosperovali a šírili dobré meno podniku i mesta Banská Bystrica. Špičkou spracovateľských prevádzok podniku bola finalizačná výrobňa rozličných výrobkov z medi – Medený hámor v Banskej Bystrici.

Banskobystrický mediarsky podnik bol vo vtedajšom svete revolučne inovatívnou podnikateľskou jednotkou. Vysoká úroveň manažmentu sa prejavovala nielen vo výrobných a riadiacich procesoch podniku, ale sa uplatnila aj pri lokalizácii a priestorovom usporiadaní jednotlivých výrobných prevádzok.

Charta priemyselného dedičstva

Možno konštatovať, že Medený hámor spĺňa charakteristiky priemyselného dedičstva podľa definície Charty priemyselného dedičstva: písomné dokumenty dokladujú, že od čias svojho vzniku perfektne fungoval a dlhodobo produkoval veľkokapacitné množstvá štandardizovaných výrobkov na svetové trhy ďaleko od materskej krajiny.

Medený hámor spolu s pridruženou výrobou a obytnou osadou obsahoval znaky a prvky manufaktúry, z ktorej bol priamy prechod ku podniku továrenského typu. Vznik osady s jednoznačnou priamou väzbou na výrobný areál Medeného hámra dokumentuje veľmi rané štádium industrializácie krajiny. Preto mu prináleží prívlastok historický priemyselný areál. Je materiálnym dokumentom stáročnej kontinuity techniky a technológií, skúsenosti a vývoja hutníckeho priemyslu medi na jednom mieste.

Výsledky 10-ročného architektonického výskumu

Splnenie atribútov v zmysle Charty priemyselného dedičstva potvrdzuje, že Banskobystrický mediarsky podnik a jeho Medený hámor jednoznačne patria k priekopníckym výrobným prevádzkam ťažby a metalurgie medi, ktoré rozbiehali éru industriálnej civilizácie v Európe. Prezentujeme výsledky 10 ročného výskumu architektonických pozostatkov (objektov, areálov a ich torz), ktoré dokumentujú historické procesy, organizáciu a podmienky ťažby a spracovania medi v rozsahu pôsobenia historického Banskobystrického mediarskeho podniku.

Areál Medeného hámra–ako vyvrcholenie spracovateľských procesov a miesto výroby finálnych výrobkov z medi – bol organickou súčasťou jeho ťažobných a výrobných procesov počas takmer 500 rokov. Preto výskum objektov a ostatných súvisiacich súčastí areálu Medeného hámra nadväzoval na výskum paralelne realizovaný v Španej Doline. Zároveň sa overovali možnosti konzervácie zachovaných reliktov a ich nového využitia pre potreby súčasnej spoločnosti.

Návrh na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO

Túto myšlienku podporuje OZ Permon a docentka Eva Kráľová z Fakulty  architektúry STU, ktorá sa spolu so študentmi zúčastnila architektonického výskumu Medeného hámra:

„Myslím si , že šanca na zápis územia do UNESCO je reálna. Veď aj pri zápise Banskej Štiavnice sa nebralo do úvahy iba mesto samotné, ale aj významné technické pamiatky okolia.“

Historik a poslanec banskobystrického mestského zastupiteľstva Marcel Pecník dodáva:

„Oceňujem každý záujem o Medený hámor v Banskej Bystrici. Je to pamiatka hodná nielen pozornosti, ale aj využitia v prospech propagácie nášho mesta. V podstate sa jedná o jedinú zachovanú stopu spracovania rudy v Banskej Bystrici. Kvalitná bystrická meď takto putovala napr. aj do Kremnickej mincovne, ktorá vždy razila jedny z najkvalitnejších peňazí sveta.“

Projekt predstavuje:

– najvýznamnejšie medzníky histórie areálu Medeného hámra,

– dosiaľ zachované architektonicky a technicky hodnotné prvky a detaily, ktoré sú materiálnymi nositeľmi informácie o spôsobe výstavby i technológii výroby v hámri,

– 6 architektonických vízií – štúdií možného využitia jednotlivých budov areálu na nové funkcie.

Návrh nových funkcií vychádza z premís:

– zachovať a využiť maximum dosiaľ existujúcich autentických častí objektov,

– zachovať tvarový výraz areálu, nemeniť jeho objemovú a priestorovú štruktúru,

– využiť a prezentovať maximum originálnych konštrukčných a materiálových

prvkov, novými architektonickými a prezentačnými prostriedkami oživiť „génia loci“ a tak sprostredkovať širokej verejnosti nielen históriu hámra ale najmä jeho mimoriadny civilizačný význam dosahujúci medzinárodnú úroveň.

Ako nové sa overovali popri seba – expozičnej  tiež funkcie:

– vedecko – edukačného centra (v kooperácii s UMB),
– kultúrno – spoločenského centra (celomestského až regionálneho významu)
– verejného stravovania,
– prechodného bývania,
– podnikateľského inkubátora služieb, umeleckých remesiel alebo dizajnu,
– multifunkčného obchodného a expozičného centra komerčného charakteru.

 

Autor: (tom), Zdroj: FA STU, Foto: Mirka Chabadová a archív