Kto v sobotu nebol na Španej doline, môže ľutovať. Milovníci prírody a baníckej histórie si prišli na svoje počas 4. výročia otvorenia Náučného baníckeho chodníka.
Približne 60 účastníkov sa stretlo v sobotu dopoludnia na špaňodolinskom námestí, kde ich privítal starosta obce Marián Slobodník a členovia Baníckeho bratstva Herrengrund – Špania Dolina, ktorí návštevníkom po celej trase banského chodníka poskytovali odborný výklad.
Príjemná túra banským chodníkom začala pri Dennej štôlni, nazývanej aj Cisárska, ktorou v roku 1764 prešli synovia cisárovnej Márie Terézie, korunný princ Jozef s bratom arcivojvodom Leopoldom a tešínskym vojvodom Albertom popod zem až na Staré Hory. Členovia Herrengrundu dovolili účastníkom nakuknúť do zatiaľ neotvorenej expozície v štôlni, tešili sa najmä deti.
Výlet sa začal. Na Dennú štôlňu boli zvedavé najmä deti
Majster bratstva Andrej Sitár pútavým spôsobom oboznamuje účastníkov históriou
Na haldu maximilián vyšlapali aj starosta obce Marián Slobodník (vpravo), poslanec NR SR Peter Pelegrini (druhý z prava) a členovia bratstva Herrengrund v slávnostných uniformách
Pohľad z haldy Maximilián na obec. V pozadí vidieť Kremnické vrchy
Tajch – vodná nádrž s hrádzou, ktorá zachytávala vodu pre pohon banských strojov.
Návštevníci sa postupne pristavili pri náučných tabuliach, kde ich pútavým spôsobom oboznamoval z históriou baníctva v Španej doline majster bratstva Herrengrund Andrej Sitár. Cesta viedla popri baníckych domčekoch a kamenných budovách, zasypaných štôlňach a vodných žľaboch, lesnými chodníkmi s miestami pre odpočinok. Na halde šachty Maximilián sa sprievod zdržal najdlhšie. Slnečné počasie ponúklo prekrásny výhľad na banícku dedinku a okolie. Halda je jedným z najväčších človekom postavených – umelých vrchov v Európe. Tvorí ju haldový materiál z vyše 300 ročnej banskej činnosti.
Trasa náučného chodníka pokračovala šachtou Maximilián, šachtou Ludovika a ďalšími zaujímavými miestami, ktoré poskytli návštevníkom neopakovateľný zážitok spojený s načerpaním množstva vedomostí o obrovskej histórii malej dedinky učupenej na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 728 metrov. Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Centrálna časť Španej Doliny s rázovitou baníckou zástavbou bola v roku 1979 vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
Zdroj: Bystricoviny.sk (Roman Staroň), foto: RMX