Do redakcie sme dostali list s fotodokumentáciou od známeho fotografa Andreja Palacka. Poslal nám spomienku na svojho otca Ondreja, ktorý bojoval v SNP  a potom robil poradcu pri natáčaní známych vojnových filmov Kapitán Dabač, Smrť sa volá Engelchen, Prerušená pieseň, Jakubko, Pieseň o sivom holubovi a ďalších.

Keďže sa blížia oslavy 70.výročia SNP, budeme postupne uverejňovať články so spomienkami na hrdinov tejto významnej udalosti novodobých slovenských dejín, ktorá nás zaradila do rodiny štátov s protifašistickou  tradíciou.

Ondrej Palacko sa narodil 13. októbra  1928 v rodine lesníka v Kobeliarove (okres Rožňava)

„Keď sa u nás v horárni na Muráni začali vo februári 1944 tajne stretávať partizáni, od prvých chvíľ som si povedal, že musím odísť s nimi. Otec ma spočiatku odhováral, sestry a mamka, pochopiteľne, nesmeli o ničom vedieť. Nakoniec súhlasil a tak som v jeden septembrový deň polotajne odišiel z domu,“

spomínal na rok 1944.

Záslužná činnosť Ondreja Palacka bola ocenená množstvo štátnych i zväzových vyznamenaní, pamätných medailí a odznakov: Za službu vlasti, Za zásluhy o obranu vlasti, Za zásluhy o výstavbu, Pamätná medaila prezidenta ČSSR (k 20.výročiu SNP), Čestná medaila ÚV SZPB – Zaslúžilý bojovník proti fašizmu, zväzové vyznamenanie Za vernosť, Pamätná medaila k 30. výročiu SNP, sovietske vyznamenanie Za víťazstvo vo veľkej vlasteneckej vojne, Za zásluhy o rozvoj Zväzarmu, Za výstavbu Bratislavy, odznak Československý partizán, Československá partizánska brigády Jegorova, Za záslužnú funkcionársku službu v SZPB…

Po vypuknutí SNP a partizánskom výcviku sa 16-ročný bez váhania a obáv zapojil v Brezne do bojových akcií. So zbraňou v ruke,  v partizánskej brigáde Stalin – Jegorov oddieli nadpor. Danilenka – Chovanca sa zúčastnil bojov v okolí Štubnianskych Teplíc, Čepčína, Turčianskej Belej, Liptovskej Belej, Liptovskej Revúcej a Starých Hôr. 

„V bojoch s fašistami som sa dostal do zajatia. Odvliekli ma do Nemecka. Po skončení vojny som sa odtiaľ po veľkých útrapách, na kosť vychudnutý, ale šťastný, vrátil domov 5. júna 1945,“

uvádza vo svojom životopise Ondrej Palacko a dodáva:

„Život, ten mierový, mi pripadal taký krásny, že som si ho túžil vyspievať. Aj to sa mi podarilo. Ako člen speváckeho súboru Lúčnice a neskôr Vojenského umeleckého súboru som spieval o mieri, o mladosti.“

Jeho vojenská dráha začala v roku 1951 vo Vojenskom umeleckom súbore, vymenovaním do dôstojníckej hodnosti poručík. Následne pôsobil v ZKD Martin v hodnosti nadporučíka.

V rokoch 1963 až 1969 pracoval na KVS v Bratislave. V roku 1970 sa stal tajomníkom Rady obrany hlavného mesta SSR. Zároveň absolvoval aj štúdium Vojenskej politickej akadémie. Na svoju protifašistickú činnosť Ondrej Palacko nadviazal ako člen Predsedníctva  Mestského výboru SZPB. Súčasťou jeho aktivít sa stalo organizačné zabezpečovanie celomestských akcií pri významných výročiach.

Ondrej Palacko bol odborným poradcom pri nakrúcaní viacerých filmov s vojnovou a odbojovou tematikou. Boli to napríklad filmy Prerušená pieseň v gruzínsko-slovenskej koprodukcii (1960 pyrotechnik), Jánošík, Smrť sa volá Engelchen, Bílá obloha, Kapitán Dabač (1959 spolupracovník), Pieseň o sivom holubovi (1961 odborná spolupráca), Predjarie (1961 vojenský poradca), Stopy na Sitne (1968 odborná spolupráca), Jakubko  a ďalšie. Zomrel 13. decembra 1998. Česť jeho pamiatke!