Mesto pod Urpínom má od štvrtka 30. apríla na Námestí SNP prvý tohtoročný máj. Na jeho stavanie prišiel aj slovenský premiér Robert Fico.

Májová slávnosť na Námestí SNP

Krátko po tretej popoludní začal na banskobystrickom Námestí SNP kultúrny program.  Ľudový moderátor Marian Čupka privítal Folklórny súbor Urpín, ktorého členovia predviedli niekoľkým stovkám návštevníkov slávnosti stavania mája svoje umenie.  Neskôr vystúpil aj detský folklórny súbor Matičiarik.

K miestu stavania mája sa z Dolnej ulice priblížil sprievod s Dychovou hudbou Železiarne Podbrezová. Potom vystúpil na pódium premiér Robert Fico. Spolu s ním aj podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková, podpredseda vlády SR Ľubomír Vážny a ďalší hostia – primátor mesta Ján Nosko, prednostka banskobystrického Okresného úradu Ľubica Laššáková a predseda Okresnej organizácie Smeru Miroslav Čellár, hlavný organizátor prvomájovej slávnosti.

V krátkom príhovore premiér Fico povedal:

„Toto je už 10.ročník stavania mája v Banskej Bystrici a som veľmi rád, že táto tradícia zostala hlboko vo vašich srdciach. Mám v ruke fľašu dobre vychladenej slivovice, ktorú odovzdám chlapcom stavajúcim máj. Ten sa v minulosti staval vždy pred domom najkrajšieho dievčaťa, Určite aj dnes budeme myslieť na tieto krásne slovenské tradície. Oceňujem, že sa opätovne začínajú na Slovensku objavovať Máme dosť svojich sviatkov a tradícií, nepotrebujeme ich voziť k nám zo zahraničia.“

Potom nastal okamih uväzovania farebných stužiek na korunu mája za účasti hostí, medzi ktorými nechýbali ani poslanci mesta či BBSK. Následne za pomoci autožeriavu chlapi  zdvihli vysoký máj, ktorý od štvrtka zdobí banskobystrické jarné Námestie SNP.

V piatok 1.mája o 17:00 hod. na lúke pri križovatke ulíc Starohorská – Rudohorská bude tradičná akcia „Máj zelený“ pri sásovskom máji V kultúrnom programe vystúpia detské folklórne súbory Radosť a Matičiarik, FS Bystrina so sólistami a inštrumentalistami.

História stavania májov

Máje boli známe už v antike, ako symboly ochrany pred zlými duchmi a chorobami. Neskôr mládenci stavali dievčatám máje ako symbol zelene, života, aby boli dievčence pekné, štíhle a zdravé.

Zo správy z roku 1255 sa dozvedáme, že v nemeckom Aachene stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb ako prejav úcty a žičlivosti. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa.

V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča, ba za určitých okolností mohlo nadobudnúť právny význam. Svedčí o tom rozhodnutie cirkevného súdu v Čechách, ktorý v roku 1422 uznal právoplatnosť manželstva na základe sľubu lásky a vernosti a postavenia mája.

Neskôr nadobudli máje u nás diferencovaný význam. V prvom prípade postavil mládenec máj len tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzal. V druhom boli máje spoločným darom mládencov všetkým dospelým dievčatám obce. Tretí variant bol ten, že máj dostalo síce každé dievča, no ak malo svojho mládenca, jej máj bol iný, ako tie, ktoré boli kolektívnou pozornosťou mužskej mládeže.

V hornom Gemeri dostávali ešte v prvej tretine 20. storočia dievčatá máje len od svojich nápadníkov. Neskôr mládenci postavili máj každému dievčaťu v dedine. Zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou dievčaťu súcemu na vydaj, breza bola poctou kolektívnou. Súčasťou stavania mája bola obchôdzka mládencov s muzikou po domoch, kde postavili máj, tancovanie s dievčatami, spev príležitostných piesní, pohostenie a obdarovanie.