Dobrovoľníci – pracujú nezištne pre mesto alebo kvôli vlastnej publicite?

SPRÁVY
1 /

Je zvláštne, keď úspešná aktivita samosprávy zameraná na zvýšenie zamestnanosti vlastných občanov z financií EÚ alebo s podporou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny narazí na urazenú ješitnosť dobrovoľníkov z tretieho sektora.

Rozbuškou bola tlačová správa mesta banská Bystrica o tom, že mesto uzatvorili pracovné zmluvy s desiatimi dlhodobo nezamestnanými v rámci národného projektu „PODPORA ZAMESTNÁVANIA uchádzačov o zamestnanie“. Tí budú počas troch mesiacov za minimálnu mzdu natierať zábradlia mostov a pri komunikáciách, pričom ďalší šiesti uchádzači o zamestnanie budú v rámci dobrovoľníckej služby ako aktivisti medzitrhu práce vykonávať organizačné práce a dohľad nad pomocnými pracovníkmi.

Zakladateľka Banskobystrického okrášľovacieho spolku Diana Vigašová, ktorá zabezpečuje najmä natieranie zábradlí či lavičiek s dobrovoľníkmi aj s podporou mesta, reagovala  na portáli Priekopník nezvyčajne ostro: Chvalabohu! Cieľom našich aktivít bolo práve upozorniť samosprávu na dlhodobo neriešené problémy a som rada, že sme vedenie mesta konečne inšpirovali. Nechápem však, či je táto správa hodná tlačovej správy, ale v poriadku. Prečo až teraz? Prečo nie stále, dlhodobo, pod poriadnou kontrolou a hlavne systematicky? So zapojením viac ako 10 ľudí? Sú to základné povinnosti samosprávy – starať sa o poriadok mesta, v ktorom žijeme – toto nie je na chválu v novinách.”

Svoje si pridal aj redakor – dobrovoľník  Peter Fehér, ktorý odsúdil mesto za to, že nerieši omnoho vážnejšie problémy. Za aktivity dobrovoľníkov, ktorými sú najmä medializované natierania zábradlí a lavičiek, sa od kompetentných ľudí z mesta vraj nedočkali ani obyčajného „ďakujem“.

„Na jednej strane je možné hodnotiť pozitívne, že sa vedenie mesta nechalo inšpirovať aktivitami dobrovoľníkov, no od systémového riešenia má tento krok na míle ďaleko a hovoriť o zlepšovaní kvality života v meste je smiešne,“ napísal Fehér

Tu však niečo nesedí. Pri takmer každej medializovanej akcii dobrovoľníkov v meste sa v závere článkov objavujú tieto vety: „Akciu podporilo aj Mesto Banská Bystrica, ktoré neváhalo pomôcť a venovalo dobrovoľníkom na akciu farby. Ostatné pomôcky zabezpečilo BBOS z vlastných zdrojov a od sponzorov.“

Sám redaktor – dobrovoľník pred časom napísal: „Nielen Zelená hliadka BB, ale aj mnohé ďalšie organizácie a dobrovoľníci sa dlhodobo snažia zlepšiť mesto, v ktorom žijeme. Je preto úplne prirodzené, že sme sa rozhodli vedeniu mesta podať pomocnú ruku pri takejto pozitívnej aktivite.“

Aktivitu dobrovoľníckych organizácií okrem primátora vtedy ocenil aj prvý viceprimátor Jakub Gajdošík: „Je veľmi potešujúce, že aj takouto formou dochádza k prepájaniu dobrovoľníckych aktivít s aktivitami samosprávy. Všetkým nám predsa ide o to, aby sa  tu žilo dobre.“

Keby bol redaktor – dobrovoľník v stredu na mestskom úrade pri podpisovaní zmlúv s dlhodobo nezamestnanými, tak by sa bol dozvedel aj ďalšie dôležité informácie. Napríklad že v rámci aktívnych opatrení  trhu práce má ÚPSVaR dobrú spoluprácu s mestom Banská Bystrica, vďaka čomu sa podarilo  umiestniť 211 nezamestnaných ľudí. Aj to, že v ďalšom kole sa budú môcť do projektov zamestnanosti z eurofondov zapojiť okrem samospráv aj občianske združenia a neziskovky.

V rámci predchádzajúceho projektu mesta 40 nezamestnaných prijali bystrické firmy starajúce sa o čistotu a odvoz odpadu s jeho triedením, údržbu komunikácií  a zeleň v meste, pričom 17 z nich si udržalo prácu. Aj vďaka tomu má náš okres v rámci kraja najnižšiu 8,35-percentnú mieru nezamestnanosti.

Reakcie spomínaných bystrických dobrovoľníkov budia dojem, ako by im v skutočnosti nešlo o nezištnú pomoc mestu pri organizovaní dobrovoľníckych brigád, ale hlavne o publicitu, ktorá sa môže zúročiť trebárs pri komunálnych voľbách. Ibaže mesto s podporou EÚ a štátu, cez podnik medzitrhu práce a bystrické firmy, na rozdiel od nich nerieši vlastnú reklamu, ale hľadanie reálnej a podľa možnosti trvalejšej práce pre svojich dlhodobo nezamestnaných obyvateľov.  O čo teda ide dobrovoľníkom? 

Autor: Miroslav Toman, Foto: ilustračné