S touto otázkou sa našu redakciu obrátilo niekoľko čitateľov, ktorí sledujú dianie okolo nového územného plánu mesta. Jeho návrh bol už trikrát v mestskom zastupiteľstve, ale poslanci ho nedokázali schváliť. Odborníci s verejným pripomienkovaním jednotlivých stupňov územnoplánovacej dokumentácie na ňom pracovali viac ako 10 rokov a stál mesto už vyše 300-tisíc eur z peňazí daňovým poplatníkov.

Nový územný plán mesta sa ešte môže schváliť na poslednom MsZ 28.októbra

Šancu môžu mať súčasní volení zástupcovia občanov tesne pred novembrovými komunálnymi voľbami 28.októbra 2014, ak im na posledné zasadnutie zastupiteľstva predloží po štvrtý raz návrh nového územného plánu (ÚP) primátor Peter Gogola. Zatiaľ sa nevyjadril, či to urobí.

Na schválenie nového ÚP je potrebná kvalifikovaná väčšina  z 31 poslancov, teda 19. Tí by mohli byť zo Smeru, SDKÚ-DS a klubu nezávislých poslancov. Zásadne proti schváleniu predloženého návrhu je sedemčlenný poslanecký klub Banskobystrickej alternatívy. Nevedno, koľko z oboch táborov sa ich zíde na poslednom októbrovom MsZ.

Proti predloženému návrhu ÚP je Banskobystrická alternatíva

Na septembrovom zastupiteľstve sa o nekorektný zvrat mimo oficiálneho rámca pokúsila poslankyňa BBA Ľudmila Priehodová, keď na záver rokovania MsZ v bode „Diskusia“ navrhla uznesenie:

„MsZ schvaľuje vrátenie procesu obstarávania nového ÚP mesta pred §25  o jednu etapu a žiada primátora obstarať dokumentáciu úpravy návrhu v zmysle pozmeňovacích návrhov poslancov z 20.mája 2014 (tie sú z dôvodu porušenia zákona pri ich prijímaní neplatné – pozn. redakcie).“

Keďže v tej chvíli bolo v sále už málo poslancov, Priehodovej návrh neprešiel. Poslankyňa, ktorá sa v zastupiteľstve často pasuje do pozície jedinej odborníčky na urbanizmus, hoci jej meno napriek účasti na skúške nefiguruje v zozname odborne spôsobilých osôb pre verejné obstarávanie. Dôsledky prípadného prijatia jej návrhu by znamenali, že celý proces prípravy nového návrhu ÚP by sa v skutočnosti vrátil o osem rokov dozadu k pôvodnému zadaniu, za ktoré mimochodom hlasovala aj ona.

Stále platia a budú platiť záväzné  stanoviská kompetentných štátnych orgánov (banskobystrický Okresný úrad a Ministerstvo  dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR), podľa ktorých vydaním súhlasu so spracovaním a pripomienkovaním návrhu nového ÚP mesta  v zmysle  §25 Stavebného zákona bol celý správny proces prípravy základného územnoplánovacieho dokumentu mesta ukončený. Poslanci môžu tento návrh schváliť alebo neschváliť, pričom niektoré kontroverzné návrhy funkčného využitie územia v ňom zahrnuté sa dajú riešiť prijatím doplnkového uznesenia o zmenách a doplnkoch nového ÚP v konkrétnych prípadoch podľa §30 Stavebného zákona.

Dôsledky neschválenia nového ÚP mesta do konca roka 2014

Je zrejmé, že občania a investori, ktorí čakajú na majetkové vysporiadanie či výstavbu podľa podmienok nového ÚP mesta, so svojimi zámermi skončili a budú musieť počkať, kým sa mesto dopracuje k ďalšiemu návrhu. Zatiaľ bude platiť starý územný plán z roku 1976. Alebo niekomu vyhovuje, že bude postupovať  podľa neho bez nových pravidiel hry?

Nový územný plán mesta sa kompletne premietol do návrhu ďalšieho strategického dokumentu, ktorým je Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta (PHSR). Na jeho základe v programovom období 2014-2023 má Banská Bystrica  so svojím funkčným územím šancu získať z IROP (Integrovaného regionálneho operačného  programu) min. 30 miliónov eur  na projekty určené k trvalo udržateľnému rozvoju krajského mesta.

V procese uchádzania sa o eurofondy je základným dokumentom mesta PHSR, ktorý však musí byť schválený zastupiteľstvom do konca roka 2014. To je podmienka aj pre čerpanie eurofondov iných žiadateľov na území mesta.  Ide teda aj o projekty, ktoré legislatívne nie sú v kompetencii samosprávy, ale iných orgánov a organizácií. Bez schváleného nového ÚP však nebude ani PHSR!

Platný územný plán mesta z roku 1976 nerieši aktuálne rozvojové potreby Banskej Bystrice, ako je protipovodňová ochrana intravilánu mesta, vnútorný mestský okruh, rekonštrukcia rozhodujúcich križovatiek mesta, napojenie R1 na systém mestských komunikácií, integrovaná doprava a ďalšie.

Okrem toho na BBSK je určených v rámci RIUS (Regionálnej integrovanej územnej stratégie) až 148 miliónov eur, z ktorých by sme mohli ešte časť získať na rozvoj mesta.
Podmienkou je spracovanie stratégie  RIUS a  stratégie UMR (Udržateľného mestského rozvoja) do konca  roka 2014.

Bez spracovania tejto stratégie, kde je podmienkou mať schválený nový PHSR so zahrnutím všetkých projektových zámerov a zohľadnením  širších vzťahov, by mesto prišlo  o akúkoľvek možnosť uchádzať sa o eurofondy na svoje verejnoprospešné investície!

To hovoria skutoční odborníci, ktorých v mestskom zastupiteľstve ignoruje celý poslanecký klub BBA a často uráža poslankyňa Priehodová. Otázkou zostáva, dokedy im to budú tolerovať Bystričania a čo s tým urobí nový primátor s novými poslancami, keď budú chcieť po 15.novembri napĺňať svoje volebné programy zamerané na ďalší rozvoj mesta…