V pondelok 29.  augusta 2016 si pripomíname 72. výročie Slovenského národného povstania. Pri tejto príležitosti je zaujímavé vedieť, čo si o tejto významnej historickej udalosti našich novodobých dejín myslia Slováci.

Zaujímavý prieskum verejnej mienky o SNP

Agentúra Focus urobila aktuálny prieskum verejnej mienky, v ktorom sa pýtala respondentov, či by sme mali byť na SNP hrdí. Až 82 percent opýtaných sa vyjadrilo kladne, 10 % malo opačný názor a 8 % sa nevedelo vyjadriť.

Medzi politickými stranami najväčšiu hrdosť na SNP pociťujú  prívrženci SNS, KDH a SMER – SD (vyše 90 %),  naopak najmenšiu voliči strany Most – Híd (69 %). Veľkým prekvapením prieskumu je, že až 74 % podporovateľov Kotlebovej ĽS – Naše Slovensko vyjadrilo hrdosť na SNP. Pritom samotný predseda strany Marian Kotleba, veľký obdivovateľ Jozefa Tisa, sa v minulosti hanlivo vyjadroval o SNP ako boľševickom puči.

Slovo historika

Historik Múzea SNP Marek Syrný v jednom z rozhovorov o význame SNP a jeho vnímaní ľuďmi povedal:

„Je smutným faktom, že skutočných účastníkov SNP je už málo, najmä tých, ktorí mali nejakú funkciu a o niečom rozhodovali, čiže ponúkajú širší pohľad na vtedajšie dejiny. Ale práve výročia SNP a fakt, že už nežijú dôstojníci či politici Povstania, ponúka priestor, najmä regionálnym médiám i historikom, zmapovať práve vnímanie vojnových udalostí a SNP očami obyčajného, drobného človeka, povstalca.“

K mýtom, ktoré o SNP stále kolujú na Slovensku, Syrný dodal:

„Veľa ľudí ho dodnes vníma ako produkt komunistov, čo, samozrejme, nie je pravda. Iste, komunisti mali na Povstaní výrazný podiel, ale v nijakom prípade ho neovládali, v rukách ho mala povstalecká slovenská armáda. A rozhodne nemožno SNP pripisovať podiel na tom, že by predurčilo povojnový vývoj, prípadne nástup totalitného režimu.“

Tendencie nazývať SNP protištátnym pučom začali výrazne naberať na sile v 90. Rokoch minulého storočia počas vlny „hejslováctva“. Podľa historika išlo v zásade o akýsi fanklub Jozefa Tisa a vojnového Slovenského štátu, ktorý dáva SNP prívlastky podľa vzoru vtedajšej ľudáckej vlády.

Historik Syrný k tomu dodáva:

„Tým, že SNP bolo vojensky neúspešné, je v istom zmysle legitímna otázka, či tie obete vôbec mali zmysel. Z čisto pragmatického hľadiska je totiž samozrejme lepšie nestavať sa na odpor, nemať obete, ekonomické straty, proste nejako tú vojnu pretrpieť a nechať sa oslobodiť veľmocou. Ale kto vám dá slobodu, ten bude od vás na revanš aj niečo očakávať. A z morálneho hľadiska je tiež žiaducejšie, keď sa národ vzoprie.“

Z hľadiska histórie SNP bolo v prvom rade ozbrojeným vystúpením Slovákov proti cudzej okupácii, čo bol v našich dejinách veľmi ojedinelý jav. Slovenský národ už po 29. auguste 1944 nemohol byť ako celok obviňovaný z kolaborácie s nacistickým Nemeckom.  Povstanie umožnilo Slovákom, aby si zachovali svoju štátnosť v rámci obnoveného Československa, po 1. januári 1993 v samostatnom štáte.