Múzeum SNP v spolupráci s občianskou platformou Nie v našom meste zorganizovali v stredu 25. marca pietnu akciu, na ktorej si Bystričania pripomenuli tragické udalosti spred 73 rokov, na ktoré by sme nemali nikdy zabudnúť. Ide o ženské obete holokaustu na našom území.

Židia sa stali v slovenskom štáte druhoradými občanmi bez práv

Prvý ženský transport do Osvienčimu opustil popradskú železničnú stanicu 25. marca 1942. Tisíc mladých ustráchaných žien bolo natlačených vo vagónoch pre dobytok. Nasledovalo len utrpenie v osvienčimskom tábore.

„Zákonodarstvo po vzniku Slovenského štátu počas vojny bolo namierené proti Židom. Vtedajšia vládnuca špička prijala túto Hitlerovu politiku, aj keď nemusela. Urobili nadprácu a 90.000 ľudí zbavili občianskych práv. Najskôr im zobrali všetok majetok, potom ich vyhlásili za sociálnu záťaž pre štát, ktorý ich vraj nemohol živiť. Naložili ich do dobytčích vlakov a vyviezli do koncentračných táborov,“

uviedol generálny riaditeľ Múzea SNP  Stanislav Mičev.

Podľa neho je paradoxné, že vtedy bežne odchádzali za prácou do zahraničia slovenskí robotníci, lenže oni sa  mohli vrátiť domov aj so zárobkom. Židia tiež išli pracovať mimo hranice Slovenského štátu „Arbeit macht frei“ , lenže podľa zákonov prijatých  v máji 1942 takto stratili občianstvo a už sa proti svojej vôli nesmeli vrátiť späť.

„Behom pár dní bol z nich v peciach koncentračných táborov popol a to bolo niečo obludné,“

dodal Mičev.

Milióny židovských, rómskych či postihnutých žien bolo zabitých nacistickým režimom. Veľká časť z nich sa narodila a prežila tú šťastnejšiu časť svojho života na Slovensku. Nezabudnúť na to, že to bol práve Slovenský fašistický štát, ktorý sa veľmi aktívne podieľal na transportoch vlastných obyvateľov do koncentračných a vyhladzovacích táborov, je aj v súčasnosti veľmi dôležité. Vytváranie spoločného nepriateľa, ako aj populistická snaha vyriešiť zložité problémy jednoduchými a extrémnymi riešeniami, predstavujú stále aktuálne nebezpečenstvo.

Pietna spomienka s koncertom a tisícami zapálených sviec

Spomienku a úctu  pamiatke obetí prvého ženského transportu do koncentračného tábora v Osvienčime si v stredu o 17:00 hod. prišli uctiť občania Banskej Bystrice. Program začal koncertom nádeje  v kinosále Múzea SNP, v ktorom vystúpila skvelá Vojenská hudba Banská Bystrica. Počuli sme vskutku rôznorodý repertoár, od Pádivého Pochodu textilákov, zmesi tónov z Nedbalovej operety Poľská krv a skladieb Gejzu Dusíka, cez Franka Sinatru, skupinu ABBA či Michaela Jacksona, až po svetoznámu Vojvodovu polku vojenských letcov  Škoda lásky.

Po osviežujúcom koncerte sa účastníci spomienky na  tragický osud žien a dievčat z marca 1942 presunuli do Záhrady Chavivy Reikovej, kde na ich pamiatku zapálili tisíc sviec. Emociálne silnú vlastnú báseň inšpirovanú tragickými udalosťami spred 73 rokov predniesol banskobystrický básnik Miroslav Kapusta. Prítomným sa v komornom prostredí krátko prihovoril Stanislav Mičev.

Transporty banskobystrických Židov začali v roku 1942

Pred rokom 1942 žilo v Banskej Bystrici 1.327 Židov. Ich odsun z mesta pod Urpínom a blízkeho okolia sa začal 24. marca 1942. Miestni gardisti a žandári odvliekli asi 80 mladých mužov do zberného tábora v Žiline a 27. marca ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku. Dievčatá a mladé ženy sústredili 30. marca 1942 v židovskej škole, 83 dievčat odvliekli do zberného tábora v Poprade a 3. apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti v Osvienčime. Asi 27 dievčatám a 15 mužom sa podarilo ukryť. Časť z nich prešla ilegálne do Maďarska.

Deportácie celých rodín sa začali koncom apríla 1942. V Banskej Bystrici sústredili niekoľko desiatok židovských rodín, najmä z okolia. Odvliekli ich do zberného tábora v Žiline a odtiaľ ich deportovali 29. apríla do Osvienčimu, kde bola väčšina z nich krátko po príchode zavraždená.