Bystričan Alexander Daško o Rómoch i nerómoch  

SPRÁVY
10 /

Celé Slovensko pozná Bystričana Šaňa Daška ako fenomenálneho rómskeho huslistu, ktorý dokáže zahrať aj na jednej strune diela hudobných majstrov. Možno menej ľudí vie o tom, že v Banskej Bystrici vedie Súkromnú ZUŠ LAVUTA pre hudobné talenty zo sociálne slabších rodín a pomáha ľuďom v núdzi riešiť ich životné problémy.

My sme urobili s Alexandrom Daškom rozhovor o jeho životnej ceste, nazeraní na svet okolo nás  a plánoch, ktoré by chcel uskutočniť v praxi. Ponúkame vám ho v autentickej podobe.

Odkiaľ pochádzate?

Pochádzam z krásnej stredoslovenskej dediny Čierny Balog.

Svoj hudobný talent ste zdedili v rodine?

Môj otec amatérsky hrával po rôznych svadbách a zábavách na rôznych nástrojoch.

Čo ste robili predtým, ako ste sa začali venovať hudbe?

Od detstva  som sa venoval výlučne umeniu.

Študovali ste špeciálne hru na husle?

Áno absolvoval som Konzervatórium v Žiline v hre na husle.

Ako ste sa dostali ku svojej kapele?

Po ukončení základnej vojenskej služby som v roku 1991 nastúpil do amatérskej kapely, z ktorej som neskôr urobil profesionálnu na pouličné turné po Rakúsku.

Vaše koncerty sú úžasné, naposledy sme sa videli na Cigánskom ohni, s ktorými umelcami ste spolupracovali či spolupracujete?

Projekt Cigánsky oheň s mojou kapelou Alexander Daško Gipsy Band  je výnimočný hlavne aj kvôli tomu, že tam účinkujú nielen rómski, ale aj nerómski umelci. Z domácich napríklad Sisa Sklovská, Rišo Rikkon, Maroš Čekovský, Ida Kelarová, Kmeťoband a mnoho ďalších,  zo zahraničných napríklad Goran Bregovič, Boban Markovič či Russka Roma z Moskvy.

Aktuálne ste riaditeľom Súkromnej základnej umeleckej školy LAVUTA, ako k tomu došlo?

Jednoducho som si povedal, že budem vyhľadávať rôzne talenty zo slabých sociálnych rodín bez rozdielu, či je to Róm alebo neróm.

Aké je zameranie vašej školy?

Zámerom je poskytnúť a pripraviť mladým cestu k živobytiu v umeleckom biznise.

Ako sa vám darí v Banskej Bystrici s vašimi žiakmi v škole, akým spôsobom  dokážete zabezpečiť jej prevádzku?

Ako všade aj u nás boli začiatky ťažké. V dnešnej dobe môžem povedať, že škola má veľmi dobré úspechy na rôznych umeleckých súťažiach. Okrem toho sme vychovali dosť absolventov, ktorí sú dnes na konzervatóriách a stredných umeleckých školách. Naša škola bola pred  10 rokmi zaradená do siete škôl, čiže dostávame každý rok normatív na žiaka.

Je o vás známe, že rád pomáhate ľuďom, naposledy to bol prípad Adama a jeho rodiny zo Sásovej, o čo išlo?

Jedná sa o rómsku rodinu Štajerovcov, ktorá pochádza z chudobných pomerov, ale je to veľmi slušná rodina, povedal by som až ukážková. Majú troch synov. Jeden z nich úspešne ukončil bakalárske štúdium sociálnej práce, ten najmladší Adam plánoval študovať v Banskej Bystrici právo. Po skončení gymnázia sa však musel vybrať za prácou do Anglicka, aby si na štúdium zarobil.

V lete roku 2015 sa chlapec ocitol, ako sa vraví, v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Zachytili ho kamery na ulici pri veľkom požiari, ktorý zachvátil viacero budov v centre mesta. Škodu sa vyčíslili na viac ako 5 miliónov libier a hrozil mu trest do 25 rokov. Bol obvinený  a uväznený vo väzobnej cele. Trvalo to vyše šesť mesiacov, kým sa nám chlapca podarilo dostať na slobodu a domov do Banskej Bystrice tesne pred Vianocami, čo bolo úžasné.

Hovorím, že sa nám to podarilo vďaka práci občianskych rómskych združení v Banskej Bystrici a môjmu priateľovi, zamestnancovi Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý bol iniciátorom pomoci, ale v pozícii rómskeho aktivistu, nie úradníka.  Urobila sa finančná zbierka, mal som zopár stretnutí na potrebných štátnych inštitúciách v Bratislave a veci začali naberať iný smer. 

Rovnako by som postupoval, aj keby sa jednalo o neróma, pretože chlapec bol nevinný a to sa aj potvrdilo. Som v neustálom kontakte s rodinou, snažím sa im pomôcť, ako viem, aj v otázke bývania. Sympatické a veľmi ľudské na tejto rodine je to, že keď som sa pred dvoma týždňami ocitol v Košiciach na neslávne známom sídlisku Lunik IX. (došlo tam bohužiaľ k úmrtiu malých rómskych deti počas prudkých mrazov) a rodina potrebovala pomoc spolu s ďalšími, ktorí zostali bez strechy nad hlavami, tak práve aj bystrická rodina Štajerovcov priložila ruku k dielu a cez charitu vyzbierali teplé šatstvo pre nich…

Myslíte si, že štát dostatočne rieši problémy Rómov?

Je podstatné to, že o nich vie a jeho čelní predstavitelia si ich plne uvedomujú. To sa potvrdilo minimálne na prvej regionálnej konferencii o Rómoch konanej v Bukurešti v roku 2003, kde bolo zastúpené aj  Slovensko. Jasne tam deklarovalo a signalizovalo veľkú zmenu v politike voči Rómom.

Existujúce problémy, ktorým čelí dlhodobo časť občanov druhej najpočetnejšej národnostnej menšiny v tejto krajine, je potrebné riešiť spoločne, teda bez pomoci vlády, štátu miest a obci, ale aj bez partnerstva s mimovládnymi rómskymi organizáciami to nepôjde. Spoločne sa musíme snažiť odstrániť chudobu a zlepšiť príležitosti pre Rómov, aby sa mohli plnohodnotne zúčastňovať na ekonomickom a spoločenskom živote regiónu a dostali sa k práci.

Slovensko má naštartovaných niekoľko skvelých pilotne odskúšaných programov a projektov aj vďaka čerpaniu finančných prostriedkov zo štátnych fondov.  Aby som však odpovedal presnejšie na Vašu otázku, tak štát aj vďaka svojmu poradnému orgánu, teda splnomocnencovi pre rómske otázky, rieši prostredníctvom verejných financií a zo štrukturálnych fondov EÚ okrem zamestnania ďalšie tri základné oblasti, s ktorými zápasia naši Rómovia. Oblasť vzdelávania, ktorá je prepojenou nádobou so zamestnaním a potom oblasť bytovej problematiky a zdravia, plus ich prierezové oblasti.

Takto ich definovali dávno predo mnou aktívni ľudia, odborníci, ktorých prácu si nesmierne vážim, či už je to pani Koptová, pán Adam, pani Slobodníkova, bývalé splnomocnenkyne pani Orgovánová, pani Botošová, ale aj  pred nimi či po nich pôsobiaci splnomocnenci. Problémy nevyrieši určite jeden človek! Spoločne sa musíme snažiť o to, aby aj Rómovia mali prácu, ich deti chodili do škôl a nemuseli odchádzať za vidinou lepšieho života napríklad do Anglicka, ako náš Adam z Banskej Bystrice.

V oblasti vzdelávania je rovnako potrebné pokračovať v načatej práci, smerovať financie aj politiky či programy k zabezpečeniu prístupu k povinnému vzdelaniu. Národne projekty, ktoré boli pomenované ako MRK1, MRK2 a PRINED, uskutočnil ich štát cez ministerstvo školstva a plánuje v nich pokračovať až do roku 2020. Vytvárajme podmienky na to, aby dochádzalo v materských, základných i stredných školách k integrácii medzi rómskymi aj nerómskymi žiakmi. A netreba zabúdať aj na Rómov, ktorí si chcú dokončiť vzdelanie a urobiť maturity. 

V oblasti zdravia sa veci rovnako posunuli za posledné roky dopredu. Napríklad pilotný projekt „Rómsky asistent detského lekára“, ktorý realizovala banskobystrická nezisková organizácia a v tomto čase si ho osvojuje štát cez ministerstvo zdravotníctva. Projekt „Zdravé komunity“ zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti. Možno by som ešte vyvíjal „tlak“ smerom k opatreniam, ktoré majú posilniť začlenenie Rómov do systémov zdravotného poistenia, verejné informačné kampane pre zraniteľné skupiny vo všeobecnosti, treba istotne novelizovať niektoré zákony.

No a situácia v oblasti bývania je viac než alarmujúca. Tá je v úzkom prepojení s oblasťou zdravia a osvety. Keď  sa s našimi rómskymi deťmi  osvetovo pracuje či už v materských školách alebo komunitných centrách, rodičia dbajú na ich hygienu, aj keď doma tieto podmienky nemajú vytvorené. Aj v tejto oblasti sa spravil kus dobrej práce a indície smerujú k zlepšeniu životných podmienok v rómskych osadách. Aj legalizáciou neoficiálnych osídlení, kde žijú Rómovia, smeruje k tomu, aby sa zvýšili príležitosti nadobudnúť svoje vlastné bývanie.

Malo by sa naďalej riešiť zlepšenie infraštruktúry a prístupu k inžinierskym sieťam, ako napríklad voda, kanalizácia a elektrina. Ako jeden z najväčších úspechov na tomto poli vnímam možnosť čerpania finančných prostriedkov nielen zo štátnych zdrojov (výnos ministerstva NŠB) ale aj ŠF 2020 – svojpomocná výstavba, ktorá bola vďaka Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v predchádzajúcom roku odskúšaná a stretla sa s pozitívnymi ohlasmi. Rómovia si sami stavali domčeky pod stavebným dozorom. Preto si k nim už od prvej tehly budujú iný vzťah, vážia si ich a nedôjde k ich postupnému chátraniu či  demolovaniu. Najideálnejšie by bolo, keby v nich nebývali len Rómovia, ale aj nerómovia.

Ste známa osobnosť, niektorí vás považujú aj za akéhosi rómskeho ombudsmana, rešpektujú vás Rómovia?

Viacero ľudí ma pozná ako človeka, ktorý sa profesionálne a aktívne venuje hudbe a vzdelávaniu. Myslím si, že slovo „rómsky ombudsman“ je trochu silné. Snažím sa len pomôcť, ako viem a dokážem v rámci svojich možností a kontaktov, ktoré mám.

Problémy určite nevyrieši jeden človek. Je ich potrebné riešiť spoločne, teda v spolupráci so štátom, samosprávami a mimovládnymi rómskymi organizáciami. Slovensko má naštartovaných niekoľko skvelých odskúšaných projektov a aj vďaka čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Bolo by teda krásne, ak by sa to celé dostalo postupne do takého systému, že keď skončia tieto projekty, aby sa už Rómovia dokázali postarať sami o svoje rodiny.

A čo sa týka otázky či ma Rómovia rešpektujú? Ja sa snažím rešpektovať Rómov a potom môže dôjsť k vzájomnému rešpektovaniu sa. Bolo by fajn, keby Rómov rešpektovali aj nerómovia, ich tradície, zvyky, kultúru. To je cesta. 

Čo by ste v tejto oblasti zmenili?

Nedá sa hovoriť len o jednej oblasti, ale o téme, ktorá v sebe nesie viacero oblastí. Hovoríme o štyroch základných. Ja kladiem dôraz na potrebu hlavne riešiť oblasť zamestnania Rómov a tie ďalšie, ktoré som už uviedol.

Prioritne by som sa zameral na zníženie rozdielov rozvoja životnej úrovne Rómov a to cestou programov, ktorých cieľom by bolo prelomiť začarovaný kruh chudoby a sociálneho vylúčenia druhej najpočetnejšej národnostnej menšiny v tejto krajine.

S vami sa dá o všetkom otvorene rozprávať,  dokonca sa nebránite ani slovu Cigán, hoci niektorí to označujú za hanlivý výraz, akoby toto bol najväčší problém našej spoločnosti. Ako to je teda u nás je s Rómami naozaj?

Obklopujem sa priateľmi, Rómami z prostredia, kde títo aktívne fungujú a čo to som sa o histórii Rómov dozvedel aj od nich. Ja osobne naozaj nevnímam pomenovanie „Cigán“ ako hanlivý výraz, ale úplne chápem, že niektorí to tak vnímajú. Rozumiem osvojovaniu si pojmu „Cigán“ zo strany majority, ale aj „národovcom Rómom“, ktorí to vnímajú ako dehonestáciu – Cigán rovná sa zlodej, asociál, teda aspoň v našej krajine.

Ale mám zato, že Rómovia či Cigáni v našej krajine i v Európe majú „dôležitejšie témy“, na ktoré treba sústrediť čas, energiu a financie. Darmo budete robiť „osvetový“ program alebo školenie v rómskej osade, prečo nie sú už „Cigánmi“, keď v roku 1971 sa v Anglicku na sneme Rómov  prijal názov „Róm a rómska vlajka“. Sú to istotne veľmi podstatné veci, ale ak ľudia nemajú strechu nad hlavou, elektrinu, pitnú vodu, deti nechodia do školy a hlavne keď nemajú prácu, tak im to životy neobráti k lepšiemu.  

Rozhodli ste sa vstúpiť do politiky a kandidujete do marcových parlamentných volieb za SMER – SD, čo vás k tomu viedlo?

Politika vstúpila do mňa. Pochádzam z viacpočetnej rómskej rodiny. Vyrastal som v rómskej osade na Horehroní v Čiernom Balogu. Inklinoval som od malička k hudbe, ktorá ma sprevádza a dúfam, že bude až do konca môjho života.

Hovorí sa, že hudba je najlepším liekom na bolesť. Bolestnou ostala aj situácia s Rómami dva či tri roky po nežnej revolúcii. Kým sme mali v Národnej rade (vtedajšie VPN) rómskych poslancov, tak to bolo citeľné – vznik profesionálneho divadla Romathan, Strednej umeleckej školy ako aj rómskeho mesačníka RNL. Vnímal som to ako začiatok budovania národného povedomia Rómov v nadväznosti na predchádzajúcu prácu za čias totalitného režimu, vtedajšieho Zväzu Cigánov (Ján Cibuľa a ďalší).

No postupne sa situácia s Rómami začala komplikovať  a naberať rozmery hraničiace s dôstojnosťou ich životov. Dôkazy o chudobe a sociálnom vylúčení Rómov sú šokujúce a  kvôli tomu som sa rozhodol aktívne vstúpiť do politiky.

Zmeniť a zlepšiť ich životy je pre mňa veľkou výzvou, odhodlaním a poslaním zároveň. Som riaditeľom súkromnej hudobnej školy a okrem toho sa venujem projektom zameraných na zlepšenie podmienok Rómov na trhu práce. Denne sa stretávam s hudobne nadanými rómskymi deťmi, ich rodičmi, ktorí nemôžu pre svoje dieťa vytvoriť podmienky na ich rast. Som presvedčený o tom, že ak sa Rómom vytvoria podmienky pre ich uplatnenie sa na trhu práce, zlepši sa ich celkový status  a bude to užitočné nielen pre Rómov.

A čo rodina?

Musím sa priznať, že rozhodnutie vstúpiť aktívne do politiky padlo aj vďaka mojej manželke Oľge. Je to Ruska a cez spoznávania kultúry, tradícii, zvykov a vôbec zmýšľania a pohľadu na život nám Rómom veľmi podobným som si kládol otázku, prečo v Rusku majú na Rómov – Cigánov iný pohľad? Vážia si ich a nie sú na najnižšom schodíku hierarchie spoločnosti. Toto bola moja najsilnejšia asociácia.

Aj my na Slovensku máme nie málo Rómov medzi nami, ktorí sú vzorovými občanmi, či už sa živia ako umelci, doktori, učitelia, právnici, ale aj robotníci v továrňach či firmách. Netreba zabúdať ani na úspešných podnikateľov. Prečo je teda taká veľká priepasť medzi integrovanými a marginalizovanými Rómami?

Odpoveď je jednoduchá – zamestnanie a s ním veľmi úzko súvisiaca oblasť vzdelávania sú východiskom. Rodina rozumie môjmu rozhodnutiu a mám u nich plnú podporu, deti vyrastajú v multikultúrnom prostredí a to je tiež veľké plus.

Zdroj: Miro Toman, Foto: ilust.