Na základe výsledkov monitorovacích staníc peľovej informačnej služby ÚVZ SR Bratislava a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica,  Košice, Nitra, Trnava a a Žilina možno konštatovať, že aj napriek ochladeniu a zrážkam na väčšine územia Slovenska sa denné koncentrácie peľu rozličných rastlín zvýšili.

Na celom území našej krajiny dominoval v ovzduší hlavne peľ slabo alergizujúcej pŕhľavy, ale spolu s ním  peľ silne alergizujúcich inváznych rastlín- paliny a ambrózie. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých dosahoval už len nižšie koncentrácie.

 „Palina a ambrózia ostávajú kvalitatívne i kvantitatívne najvýznamnejšími peľovými alergénmi aj pre najbližšie týždne. V závere augusta a začiatkom septembra podľa viacročných pozorovaní našich monitorovacích staníc dochádza k vyvrcholeniu peľovej sezóny ambrózie. Jej peľ, ale aj peľ paliny a ambrózie bude však predstavovať najväčšie riziko pre polinotikov až do októbra“,

konštatovala k aktuálne peľovej situácii RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR.

Peľ paliny a ambrózie je silným alergénom, pričom odborníci sú všeobecne svedkami nárastu alergikov s precitlivelosťou na tieto rastlinu. Najmä v Európe rapídne narastá alergia na tieto buriny. Napríklad ambrózia sa rýchlo  rozširuje aj v osídlených oblastiach a je zvlášť nebezpečná, pretože jediná rastlina vyprodukuje za sezónu milióny peľových zŕn. Alergikom spôsobujú problémy hlavne dva druhy – ambrózia malá (bežná) a ambrózia obrovská. Veľmi agresívny je aj peľ paliny a skrížene reaguje so všetkými ostatnými astrovitými rastlinami.

Pozitívny kožný test má približne 80 percent polinotikov, pričom kauzálnym alergénom môže byt až pre tretinu pacientov. Pacienti precitlivení na peľ astrovitých rastlín si musia dávať pozor na rumanček (jeho extrakty sú napríklad v najrôznejšej kozmetike!). Všetky astrovité byliny (palina, ambrózia, rumanček, či slnečnica) často vyvolávajú skrížené reakcie po konzumácii zeleniny (koreňovej, hlávkovej, hľuzovej), ovocia a korenín (napr. čili, čierne korenie, kari korenie, rasca, aníz, bazalka, oregáno, majorán, alebo mäta).

Ako konštatovala RNDr. Lafférsová, najvyššie denné koncentrácie  peľu  ambrózie boli namerané  v Košiciach (226 peľových zŕn  v metri kubickom  vzduchu) , v Bratislave (169), v Trnave (166), v Nitre  (136) a v Banskej Bystrici, kde namerali 91 peľových zŕn v metri kubickom   vzduchu. Peľ paliny dosiahol najvyššie koncentrácie podľa meraní monitorovacích staníc v Trnave, v Bratislave a v Banskej Bystrici.  Najvyššie denné koncentrácie slabo alergizujúceho peľu pŕhľavovitých bylín opakovane zaznamenala monitorovacia stanica v Bratislave, v Košiciach,  v Banskej Bystrici a v Trnave. Celkovo najnižšie hladiny peľu v uplynulých dňoch zachytila monitorovacia stanica v Žiline. Okrem uvedených druhov  sa v ovzduší vyskytoval ešte peľ skorocelu, štiavu, mrlíka, chmeľu, mrkvovitých a astrovitých.  Spóry húb (plesní)  boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium a Alternária.