Ako je to s CO krytmi a úkrytmi v meste pod Urpínom?

SPRÁVY
0 /

Prírodné, jadrové, biologické či chemické katastrofy alebo vojnový konflikt. To sú situácie, ktoré v dnešnej dobe nie sú až také nereálne. Majú sa obyvatelia Banskej Bystrice v takýchto prípadoch  kam ukryť?

S kamerou TV Hronka sme sa pozreli na situáciu v súvislosti s CO krytmi v našom meste. V podstate rozoznávame tri kategórie krytov:

– jednoduché úkryty vbudované svojpomocne

– plynotesné úkryty

– odolné plynotesné kryty

Odolný plynotesný kryt pod Urpínom

V Banskej Bystrici sú štyri odolné plynotesné kryty. Najväčší je pod Urpínom, ale neslúži pre obyvateľov mesta. Je pre zamestnancov Okresného úradu, ktorí by v prípade vojnovej situácie či katastrofy odtiaľto riadili záchranné práce.

Budovanie protiatómových krytov na Slovensku sa rozmohlo hlavne v období „ studenej vojny“. Ten pod Urpínom pochádza zo 60-tych rokov minulého storočia, odvtedy sa okrem zopár na sídliskách nepostavil žiadny.  Väčšina krytov bola vybavená núdzovým zásobovaním vodou a elektrinou a filtračno –  ventilačnými zariadeniami.

Protiatómový kryt pod Urpínom neďaleko malej železničnej stanice bol pôvodne určený pre štáb CO Banskobystrického kraja. Neskôr ho prenajali  pre účely  baru s diskotékou a strelnice. V tých časoch sa kryt poškodil, zbúrali sa priečky jednotlivých pracovísk štábu, čím vznikla jedna veľká miestnosť. V súčasnosti je kryt funkčný a slúži ako záložné pracovisko Okresného úradu Banská Bystrica, ktorý  ho postupne opravuje.

Kryt s kapacitou 600 osôb má dva vstupy – mierový a bojový, funkčnú strojovňu FVZ, kyslikáreň, sociálne zariadenia, vlastnú studňu a núdzový výlez, ktorý ústi cca 70 m vo svahu nad krytom.

Plynotesné úkryty pre obyvateľov

Viacero pôvodne vybudovaných úkrytov už nefunguje. Obyvateľom Banskej Bystrice aktuálne slúži 18 plynotesných úkrytov, zväčša v pivničných priestoroch niektorých starších bytoviek na sídliskách.  O tieto sa stará mesto, niektoré patria organizáciám. Do jedného z nich, ktorý navštívila aj kamera TV Hronka, sa zmestí zhruba 150 ľudí.

 „Tento plynotesný úkryt vydrží aj atómový výbuch, ale nechráni tak, ako odolný kryt, lebo má krátku chodbičku. Je vybavený filtračným a sociálnym zariadením, ale aj a vodou. Ľudia tu vydržia 2-3 dni bez toho, aby museli z neho vyjsť von,“

hovorí  Karol Kubanda, vedúci krízového štábu mesta

Väčšina úkrytov je dvojúčelová, používajú sa napríklad aj ako sklady. Pri vyhlásení výnimočnej  situácie sa úkryty musia uviesť do pôvodného stavu. Obyvatelia mesta by sa ukryli najmä do jednoduchých úkrytov vybudovaných svojpomocne.

Zdroj: TV Hronka, Foto: www.povrchom.sk