Aj slovenská polícia vyhlásila boj šíreniu hoaxov

SPRÁVY
3 /

Hoax (anglické slovo označujúce podvod, žart, novinársku kačicu) je predovšetkým prostredníctvom internetu elektronicky šírená správa (najmä e – mailová), ktorá napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná ďalším používateľom systému. Jednoduchosť, prakticky nulová cena a námaha pri posielaní hoaxových správ spôsobila ich veľký rozmach.

Virtuálne šírené dezinformácie, polopravdy či výmysly

Legislatívne zmeny v tejto oblasti prijali v Nemecku, na podobný krok sa chystá Francúzsko. Do boja s hoaxmi  (novinárskymi kačicami) sa pustila aj slovenská polícia, ktorá sa chce viac zamerať na ich vyvracanie. Tento fenomén nie je ničím novým, avšak vďaka internetu má oveľa väčší priestor a intenzitu. Zasahuje dokonca do vysokej politiky (napr. prezidentské voľby v USA alebo fámy o teroristov na Slovensku v súvislosti s migrantskou krízou vo svete, množstvo hoaxov z ruských webov).

Novú policajnú iniciatívu, ktorou je seriál „Polícia proti hoaxom“ predstavil začiatkom januára na sociálnej sieti prezident Policajného zboru Tibor Gašpar:

„Internet je výborný komunikačný nástroj, ktorý využíva aj Policajný zbor. Bohužiaľ sa však nájdu aj osoby, ktoré cez internet šíria nepravdivé alebo poplašné správy. Či už to robia vedome, alebo nevedome, cieľom správ je iba zábava nad dôverčivosťou ľudí alebo vyvolanie strachu.

Podľa Gašpara chce polícia na túto skutočnosť reagovať:

„Prvý pokus sme urobili pri vysvetľovaní nepravdivej informácie pred Vianocami, kedy sme informovali o nepravdivom príbehu, ktorého podstata spočívala v hrozbe teroristického útoku na vianočných trhoch v Bratislave. Takto budeme vyvracať aj ďalšie nepravdivé, prípadne poplašné správy. K spolupráci vyzývame aj občanov.“

 Slovenská polícia v novom seriáli na sociálnej sieti zverejnila správu z novembra minulého roka, v ktorej predseda ĽSNS a poslanec NR SR Marián Kotleba tvrdí, že do Zvolena boli za 2,2 milióna eur umiestnení migranti z americkej vojenskej základne Guantánamo.

„V tom čase nebol v Integračnom centre vo Zvolene žiadny migrant. Centrum je využívané minimálne. Suma 2,2 milióna eur je celoročným rozpočtom migračného úradu ministerstva vnútra. Prevádzkové náklady vo Zvolene sú 4 500 eur,“

 spresnila polícia. Faktom je iba to, že z Guantánama boli na Slovensko v minulosti premiestnení ôsmi migranti. Piati tu naďalej žijú a úspešne sa integrovali do našej spoločnosti.

Oddelenie komunikácie prezídia PZ tvrdí, že o nejakých zmenách zákona sa zatiaľ neuvažuje. Polícia sa tomu operatívne venovať podľa toho, aké tipy prídu od ľudí alebo vzídu z vlastnej činnosti. Na šírení hoaxových správ fungujú niektoré internetové portály či diskusné skupiny.

Ako vysvitlo, jedným z takýchto vplyvných „alternatívnych“ portálov na Slovensku sú Hlavné správy. Novinár, ktorý sa pod falošným menom stal externým redaktorom tohto portálu, z ktorého čerpajú informácie a odvolávajú sa na ne najmä extrémisti, písal hoaxové správy,  ktoré šéfredaktor spolu s ďalšími bez problémov publikoval…

Názor sociológa

 Podľa českého sociológa Jana Hartla je základ chytľavosti hoaxov v tom, že sú jednoduché až prostoduché.

„Apelujú na predsudkové prvky motivácie, staré zažité schémy. Umožňujú si potvrdiť pocit frustrácie a zmaru, ktoré každého občas chytajú. Deje sa to obzvlášť u ľudí, ktorí majú problémy a nie sú dostatočne otvorení svetu. Umožňujú im hľadať problémy, nepriateľov, až sa vyvinia z vlastných nedostatkov tak, že si potom predstavujú nejaké sprisahania. Pre toho človeka je to tak trochu oslobodenie od pocitov napätia a frustrácie.“

Táto schéma je podľa Hartla starodávna a stále rovnaká, nové techniky jej iba otvorili väčší priestor:

„Umožňujú človeku nachytať takýchto podnetov niekoľkonásobne viac ako predtým. Špeciálne tým, že na sociálnych sieťach vám ostatní prihrávajú stanoviská ľudí, ktoré sú vám blízke a vyjadrujú podobné názory. Časom vás tak utvrdia v tom, že máte pravdu. Mechanizmus funguje tak, že to, čo si myslím ja, si myslí aj množstvo iných ľudí, a tí to vyjadria ešte oveľa výraznejšie, otvorenejšie, vo veľmi čierno – bielych kontúrach. Ten človek sa potom uisťuje, že je na správnej ceste a neuvedomuje si, že sa ocitol v uzavretej bubline.“

Surfovanie na internete človeku umožňuje povrchne kĺzať len po titulkoch a podliehanie hoaxom je preto mnohonásobne jednoduchšie, ako kedykoľvek predtým.

Proti hoaxom bojuje Interpol i Europol

Internet a sociálne siete majú v hľadáčiku aj medzinárodné policajné organizácie Interpol a Europol. Nedávno si ich experti posvietili na správy, ktoré nabádali na verbovanie a propagáciu teroristických aktivít.

„Počas jedného dňa vyhodnotili špeciálne jednotky niekoľko stoviek kusov podozrivej teroristickej propagandy. Odhalili vystupujúce vzorce zneužitia on – line platforiem, obzvlášť nárast používateľského obsahu ako opozície k tzv. oficiálnej‘ propagande,“

uviedla tlačová správa Europolu, ktorý zaznamenal rastúce množstvo násilných správ na sociálnych sieťach. Facebook i Twitter blokujú čoraz viac profilov, cez ktoré sa šíria hoaxové alebo nenávistné správy, rušia účty internetovým trollom a extrémistom. Stačí sa pozrieť len na niekotré profily Bystričanov či maily, ktoré sa občas rozšíria po meste a je jasné, že to stále funguje, aj keď je toho o niečo menej…

Zdroj: (tom) a Pravda, Foto: ilustračné