27.januára 2015 si Bystričania pripomenú Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu v Záhrade Centra nezávislej kultúry. Podujatie organizujú občianska platforma Nie v našom meste a spoločnosť Anzio.

V spolupráci so Záhradou CNK organizátori uvedú v utorok 27. januára o 18:00 hod. dokumentárny film „Návrat do horiaceho domu“ o živote hrdinky SNP Chavivy Reikovej z Izraela, ktorej život a smrť sú späté s Banskou Bystricou. Hosťom večera bude režisérka filmového dokumentu Anna Grusková.

„Medzinárodný deň pamiatky obetiam holokaustu má pripomínať utrpenie miliónov židovských mužov, žien a detí, ktorí sa stali obeťou nacistickej mašinérie. 27. január bol zvolený Valným zhromaždením OSN, pretože práve v tento deň bol Červenou armádou oslobodený koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim-Brzezinka,“

hovorí predstaviteľ  občianskej platformy Nie v našom meste Rado Sloboda.

Vlani pri príležitosti nedožitých stých narodenín Chavivy Reikovej otvorili v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici záhradu, ktorá nesie jej meno. V predvečer Dňa obetí holokaustu a rasového násilia v Záhrade Chavivy Reik odhalili tejto hrdinskej žene pamätník, ktorého autorom je akademický sochár Péter Gáspár.

Chaviva Reik

Pôvodným menom Marta Reicková – krycie meno počas vojny Adela Robinsonová (*22. jún 1914 Nadabula – † 20. november 1944 Banská Bystrica-Kremnička) bola vojenská dôstojníčka a slovenská protifašistická bojovníčka.

Rodáčka od Rožňavy

Narodila sa v chudobnej židovskej rodine 21. júla 1914 v obci Nadabula, dnes súčasť mesta Rožňava. V roku 1919 sa s rodičmi presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici. Tu v rokoch 1919 až 1929 navštevovala obecnú školu, neskôr v rokoch 1929 až 1931 aj strednú odbornú školu, ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov neukončila. Následne pracovala ako predavačka v železiarstve. Od mlada bola aktívna v sionistickom hnutí. Roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy, kde pracovala ako sekretárka dr. Oskara Neumanna, jedného z vedúcich predstaviteľov sionistického hnutia na Slovensku. Vyučovala v prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny. Bola vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu.

Sťahovanie do Palestíny

V decembri 1939 sa s manželom odsťahovala do Palestíny. V roku 1941 vstúpila do Hagany a o rok neskôr do úderných oddielov Palmach. Prihlásila sa na výzvu SOE, ktorá prostredníctvom Židovskej agentúry hľadala židovských dobrovoľníkov pre špeciálne vojenské operácie. Vstúpila do pomocného ženského zboru RAF (WAAF) pod menom Ada Robinson. Vďaka SOE v roku 1942 absolvovala vojenský a spravodajský výcvik a získala hodnosť seržanta.

Návrat na Slovensko v uniforme spojencov

V lete 1944 bola zaradená do výsadku Amsterdam. Príslušníčka anglo-americkej vojenskej misie pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. Účastníčka protifašistického odboja vysadená do priestoru SNP 17. septembra 1944. Podieľala sa na získavaní spravodajských informácii o židovskom obyvateľstve na Slovensku, pomáhala židovským utečencom na povstaleckom území a organizovala odvoz židovských detí cez Maďarsko do Palestíny. Pomáhala organizovať odsun zostrelených spojeneckých letcov. Spolu s ostatnými členmi výsadku sa podieľala na výcviku židovských partizánov.

Masová vražda v Kremničke

Po potlačení SNP sa skrývala spolu s partizánmi v okolí Pohronského Bukovca. 31. októbra bol partizánsky tábor prepadnutý nacistickými jednotkami. 1. novembra 1944 bola zajatá spolu s ďalšími partizánmi ukrajinskou jednotkou Waffen-SS Galizien. Pri výsluchu netajila svoj židovský pôvod. Po krutom mučení bola spolu s ďalšími väzňami 20. novembra oficiálne prepustená. V skutočnosti nacisti zhromaždili 250 osôb židovskej národnosti, medzi nimi i Chavivu Reikovú pri Banskej Bystrici, kde ich toho istého dňa v protitankovom zákope pri Kremničke všetkých povraždili.

Po oslobodení bolo jej telo exhumované a uložené v Olšanských hřbitovech v Prahe. V roku 1952 bolo na žiadosť izraelskej vlády znovu exhumované a prevezené do Izraela, kde bola Reiková pochovaná na Herzlovom cintoríne. Mestský národný výbor v Banskej Bystrici jej 21. augusta 1990 udelil In memoriam čestné občianstvo.