1.augusta si v Múzeu SNP pripomenieme rómsky holokaust

SPRÁVY
0 /

Cieľom projektu Ma bisteren! je pripomínať si príkoria spáchané na Rómoch počas druhej svetovej vojny. Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu občianske združenie IN MINORITA a banskobystrické Múzeum SNP pripravili na piatok 1. augusta 2014 o 16:00 hod. v priestoroch Pietnej siene múzea spomienkové stretnutie.

Ide už o 10. podujatie v poradí, ktorým si aj Bystričania pripomínajú rómsky holokaust v Európe v II.svetovej vojne. „Norimberské rasové zákony“ o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, ako „element zabraňujúci čistote rasy“. To v nacistickom Nemecku a ním okupovaných krajinách znamenalo pre „menejcenných“ Židov a Rómov postupné hromadné vyvraždenie.

V rokoch 1939-1945 zahynulo v Európe viac ako 300 tisíc Rómov. Najviac v koncentračnom tábore Osvienčim – Březinke táborov, v ktorom vyvražďovali celé rómske rodiny. Jeho bránami prešlo viac ako 21 tisíc ľudí. Pred likvidácii tábora v noci z 2. na 3. augusta 1944 došlo k splynovaniu 2.897 rómskych mužov, žien a detí.

„Predstava o takzvaných vrodených zločineckých dispozíciách a asociálnosti Cigánov sa zjavovala už v medzivojnovom období, v čase medzinárodnej krízy. Až v nacistickom Nemecku sa vystupňovali negatívne postoje verejnosti do známych norimberských rasových zákonov, ktoré definovali nepriateľa národa a podľudí – okrem Židov aj Rómov. Slovenskí fašisti ich volali tzv. čierni Židia “

uvádza Arne Mann z Ústavu etnológie SAV.

Na Slovensku postupne vznikli lágre v Ilave, Hanušovciach, Revúcej, Očovej, Dubnici nad Váhom a ďalších miestach. Narušili sa vzťahy s majoritným obyvateľstvom.

„Po vzniku vojnového režimu nesmeli u nás nielen Židia, ale ani Rómovia chodiť do kina ani do parku. Zákazy sa týkali voľného pohybu, cestovania vlakom či vstupu do niektorých miest. Agresiu v presadzovaní rasistických zákonov vyvíjali gardisti. Nasledovali nočné razie, vyháňanie a demolácia osád. Keďže vyhláška z apríla 1941 určovala, že Rómovia nesmú bývať na území obce ani v blízkosti štátnych ciest, vyhnali ich zväčša pod les,“

pokračuje Mann

Rasový pohon proti Židom a Róm pritom slovenskí ľudáci oficiálne neviedli proti týmto skupinám vlastného obyvateľstva, ale voči „asociálom“. V protirómskych nariadeniach sa zdôrazňoval asociálny spôsob života, aby sa zastierali skutočné a pravé dôvody odvodené z rasového pôvodu.

Slovenský vojnový štát nemal ucelenú protirómsku legislatívu.

„Boli to vyhlášky ministerstva vnútra a ďalšie regionálne nariadenia, perzekúcie sa ponechávali na miestnu samosprávu a úrady. Vyhláška vychádzala z nacistickej teórie o asociálnosti, pričom Cigánmi rozumela nielen kočovných Rómov, ale aj tých, čo sa vyhýbali práci. Dôležitý bol individuálny prístup a záležalo len na ľubovôli konkrétneho starostu, koho označí za asociála,“

dodáva Mann.

Spomienkové podujatie v Múzeu SNP sa uskutočňuje s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci  programu Kultúra národnostných menšín 2014.

Autor: (tom), Foto: Archív