Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie  

Blog
4 /

Bystrickému Mavianovi, ako pred časom vtipne nazval herec Juraj Kemka župana a predsedu ľudákov, kolosálny vstup jeho hnedozelenej strany do slovenského parlamentu (v ich žargóne medzi politickú mafiu) začína škodiť. Mavianovci si z nás robia srandu, ale na konci sa môžeme smiať  z nich my ostatní.

Začalo to krátko po parlamentných voľbách vlakovými hliadkami, vraj na ochranu bielej väčšiny pred neprispôsobivou cigánskou menšinou. A tak už pár mesiacov si Mavianovi chlapci v zelených tričkách každý deň poctivo kupujú lístky, aby v osobných vlakoch po strednom a východnom Slovensku jazdili ako samozvané ochranky.

Nedávno zverejnili propagačné video v hlavnej úlohe s tým holohlavým nešťastím, čo sa dostalo s Mavianom do parlamentu, ako sa chváli nevídaným úspechom. Za celý ten čas zaistili vo vlaku jedného – slovom jedného opitého Cigána, ktorý nemal lístok a niečo vykrikoval  v kupé. Na najbližšej stanici ho odovzdali štátnej polícii a bolo po srande.

Ktovie, ako sa Mavianovi chlapci v zelených tričkách budú správať, keď sa v praxi začne uplatňovať nový prepravný poriadok železníc. Zatiaľ si z toho veľkú hlavu nerobia, naopak, chcú rozšíriť svoje zelené hliadky aj na západ. Jeden známy psychológ označil takéto počínanie za prejav slabochov, ktorí sa potrebujú nejako zviditeľniť, dodať si sebavedomie a u slabších pováh vzbudiť pocit strachu, aj keď sa tým nič zmysluplné nerieši.

Sám Mavian, ktorý sa nezúčastnil protestu svojich spolubratov a spolusestier proti dúhovému pochodu inak sexuálne orientovaných ľudí v našom hlavnom meste, zaujal listom slovenskému premiérovi. Žiadal v ňom hlavu nášho veľvyslanca v Budapešti, ktorý si dovolil pridať sa k deklarácii 29 demokratických štátov a na budovu našej ambasády, medzi vlajky SR a EÚ, nechal umiestniť aj tú dúhovú.

Nuž to sa ozval ten pravý. Akoby na jeho príkaz krátko po župných voľbách nezmizli z priečelia krajskej budovy na  bystrickom Námestí SNP vlajky EÚ a Banskobystrického samosprávneho kraja. Vraj mu to žiadny zákon nezakazuje. Pri 71. výročí SNP zasa nechal tento Tisov obdivovateľ vyvesiť k slovenskej vlajke dve čierne zástavy, vraj ako prejav úcty obetiam II. svetovej vojny. Nevedno, čo zasa vyparatí teraz 29. augusta. Keby to nebolo smiešne, tak je to tragikomické…

Počas tohto leta letí Slovenskom  petícia Mavianovcov za vystúpenie Slovenska a EÚ a tuším aj z NATO. Zelené tričká povzbudené brexitom zbierajú podpisy jednoduchej Slovače, kde sa dá. Argumentácia Mavianovho pobočníka, z ktorého sa stal jeho hovorca, je skvostná. Vraj na členstvo v EÚ doplácame, hoci len za minulý rok sme z únie inkasovali čistý príjem vo výške viac ako tri miliardy eur.

Len tak mimochodom poznáte banku, ktorá vám dá 100 percent sumy na investíciu a vy jej vrátite len 5 percent? Hovoríme o eurofondoch. Nečudo, že ekonómovia sa smiechom chytajú za bruchá z tej znôšky hlúpostí, ktorá sa zmestila na petičný hárok. Možno preto, že náš kraj pod Mavianovým vedením najskôr nechcel a potom nedokázal čerpať peniaze z EÚ. A tak si tu žijeme.

Počas leta v našom ťažko skúšanom kraji zaujalo aj opakované zvolávanie zastupiteľstiev Mavianom. Kým drvivá väčšina normálnych ľudí si aspoň cez  prázdniny trochu vyfúkne, bystrický župan nie a nie. Zvoláva poslancov takmer obdeň, aby predal rozostavané nemocničné pavilóny súkromníkovi, ale nedokáže sa s ním dohodnúť a nepočúva ani ich dobré rady. On totiž dokáže urobiť politiku zo všetkého.

Predtým odmietol dva štátne granty pre krajské divadlá, teraz ďalší na obnovu kultúrnej pamiatky v kraji. Veď cudzie nechceme a svoje si nedáme, nebude nás veru vydierať štát ani Brusel. Ostatné kraje čerpajú eurofondy a štátne zdroje ostošesť, len Mavian si vraj vystačí z vlastného rozpočtu, teda z našich daní.

Čo na tom, že pomaly máme v kraji holé zadky, veď Mavianovi sa v politike zatiaľ stále darí oblbovať voličov, dokonca aj mimo bystrického regiónu. Ibaže každá sranda má svoj koniec a kto s čím zaobchádza, tým aj schádza…

Autor: Miro Toman, Foto: ilust.

Palo Trajlinek