O Anastasii Kuzminovej vieme, že má vrelý vzťah aj k bežeckému maratónu. Dokumentovala to svojou účasťou a prednáškou v Bratislave, kde sa aj počas tehotenstva vybrala a stretla s priaznivcami tohto športu, ako i s novinármi.

Naturalizovaná Banskobystričanka a rodáčka z ruského Ťumenu sa objavila vo štvrtok v Bratislave pri príležitosti sprievodného programu jubilujúceho 10. ročníka ČSOB Bratislava Marathonu (27. – 29. marca) Týždeň športu a zdravia. Naša dvojnásobná olympijská víťazka v biatlone hovorila na tému Psychológia úspešného vrcholového športovca.

Anastasia Kuzminová začínala v žiackom veku s bežeckým lyžovaním, takže s behom na dlhšie trate má bohaté skúsenosti. V rámci tréningu počas letnej prípravy pravidelne absolvovala kratšie päť- až desaťkilometrové trate. Ročne v rámci suchej bežeckej prípravy nabehala približne 1500 kilometrov. Nasťa patrí aj k čestným hosťom Banskobystrického maratónu. V Bratislave novinárom uviedla:

„Keď si zoberieme, že celkovo počas roka absolvujem šesť tisíc kilometrov, tak jednu štvrtinu z tohto objemu odbehnem na nohách v teniskách. Maratón na ceste ešte odbehnutý nemám, ale maratón na bežkách som už zvládla. Pred dvoma rokmi som bola aj hosťom Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Odštartovala som tam hlavné preteky a bežala minitrať s deťmi. Bola to zábava a tiež aj motivácia pre môjho syna do budúcnosti. Bežali sme spolu. Bolo to veľmi milé. Žiaľ maratón som v tom čase bežať nemohla. Bola som v príprave na zimnú olympiádu, takže som si to nemohla dovoliť. Organizmu by dlhšie trvalo, kým by sa zregeneroval. Človek počas maratónu ide na doraz. Alebo by aspoň mal ísť.“

Anastasia Kuzminová pozná mnoho ľudí, ktorí sa venujú maratónu, či už športovo, rekreačne, alebo organizátorsky. Túži si ho raz zabehnúť a možno nie iba raz, keď uviedla:

„Mám mnoho kamarátov a známych, ktorí pravidelne behajú maratóny. Keď počúvam ich príbehy a zážitky z tohto behu, veľmi rada by som si aj ja niekedy vyskúšala klasický maratón na 42 kilometrov. Mnohokrát som sa už prichytila pri myšlienke vyskúšať si to, otestovať sa, čo dokážem. Ale kým som aktívna športovkyňa, tak to neprichádza do úvahy. Maratón je predsa veľmi vážny výkon. Najviac v jednom kuse som odbehla možno 20 kilometrov. Viac nie. Takže asi na ceste začnem najskôr polmaratónom. Keď raz skončím s aktívnou činnosťou, budem behať polmaratón. Aby som vedela, aké to je. Preto aj ľuďom, ktorí sa chystajú na maratón, radím, aby s behom na dlhé trate začínali postupne. Aby išli krok za krokom. Najskôr päť kilometrov, potom desať, dvadsať… Maratón potrebuje systematickú a dlhšiu prípravu.“

Naša dvojnásobná olympijská víťazka si v tejto biatlonovej sezóne musela privykať na pozíciu pasívneho pozorovateľa športového diania. Čaká totiž bábätko. Veľmi ju to však pri televíznej obrazovke ťahalo na trať:

„Teraz počas tehotenstva som bola v pozícii diváka. Iba v televízii som pozerala preteky Svetového pohára, na ktorých som ešte nie tak dávno štartovala. To ma trochu mrzí, že tam nemôžem byť. Sú to predsa úplne iné emócie.“