Slovensko má prvého atletického majstra sveta v histórii! Stal sa ním 32-ročný chodec VŠC Dukla Banská Bystrica, narodený v Nitre a žijúci pod Urpínom, Matej Tóth. Predstavil sa v pretekoch na 50 km na šampionáte v Pekingu a v obdivuhodnom sóle časom 3:40:32 h nedal nikomu šancu.

Matej Tóth v konkurencii 54 pretekárov potvrdil pozíciu najväčšieho favorita pekinskej päťdesiatky. Viedol tohtoročné svetové tabuľky vďaka tretiemu najlepšiemu výkonu histórie (3:34:38 h) z marcovej Dudinskej päťdesiatky a to takmer so 6-minútovým náskokom. V jubilejnej desiatej päťdesiatke v kariére si vybojoval životný úspech. Dosiahol, čo sa nepodarilo ani olympijskému víťazovi na 20 km zo Soulu 1988 Jozefovi Pribilincovi, ktorý na MS skončil dvakrát druhý (1983, 1987). V cieli Maťo pre Eurosport povedal:

„Sú to veľké emócie, som nesmierne šťastný. Bol to jeden z najjednoduchších pretekov, ale aj najkrásnejší. Mal som dostatok energie, cítil som sa na trati dobre, všetko bolo v poriadku, teda tep i pitný režim. Nešiel som na doraz, kontroloval som si detaily, mal som aj rezervy. Už v úvode som sa cítil fajn, preto som sa odhodlal na dlhý únik. Užívam si byť majstrom sveta a ďakujem nielen slovenským fanúšikom pri trati, ale aj domácim čínskym. Je to skvelý pocit byť v cieli prvý a tešiť sa z tohto úspechu.“

Celé preteky boli od začiatku až do konca v réžii bystrického chodca. Súperom ušiel už na 4. kilometri a postupne zvyšoval svoj náskok pred prenasledovateľmi. V polovici trate viedol o 55 sekúnd pred 7-člennou skupinkou, v ktorej boli aj jeho najväčší konkurenti – obhajca zlata Ír Robert Heffernan a dvojnásobný strieborný medailista z OH (2008, 2012) Jared Tallent z Austrálie. „Neuveriteľná istota a perfektný štýl,“ chválil Tótha komentátor britského Eurosportu.

Na 30. kilometri mal už náskok 1:09 min, ale musel na WC, takže mu z neho ubudlo. Po prestávke však Maťo Tóth zrýchlil a snažil sa stratené sekundy získať naspäť. Na 40. kilometri sa mu to aj podarilo, viedol pred Austrálčanom Tallentom o 1:16 min. Za historickým zlatom pre Slovensko šliapal strojovo, pričom vnímal povzbudzovanie fanúšikov a v závere ich dokonca aj zdravil. Na atletický štadión už vybehol so slovenskou vlajkou a bol hrdý nielen na svoj výkon a úspech, ale aj na krajinu, za ktorú pretekal. Radosť neskrýval ani pri preberaní medaily a hraní štátnej hymny na štadióne v Pekingu, ktorú celú odspieval. Po slávnostnom ceremoniáli pre TASR uviedol:

„Navždy si zapamätám pocity, keď som vošiel na tento prekrásny štadión, keď som vyskočil na najvyšší stupeň, na našu hymnu. Teraz si môžem užívať titul majstra sveta a dúfam, že to nie je naposledy. Prelomil som atletickú históriu na Slovensku a vybojoval premiérové zlato. Na trati som sa zdržal len raz, keď som musel zájsť na toaletu a stratil som asi 25 sekúnd. Takéto prestávky však patria k pretekom, aj keď neviem, či sa niekedy majster sveta takto zdržal. Mne sa to stalo prvýkrát v pretekoch, na tréningoch častejšie. Táto prestávka mi však pomohla, po 30-tom kilometri som si povedal, že môžem neustále udržiavať na čele v podstate komfortný náskok. Ustrážil som si pulz a vnímal aj otca, myslel som aj na moje dve dcérky a manželku doma. Nebol som v strese. Kontroloval som si pocity a záverečnú dvadsiatku všetko zo mňa spadlo, bez náznaku, alebo obáv, že by ma niekto mohol ohroziť. Atmosféru na štadióne som si užíval, aj na okruhu, Slovákov akoby bolo viac ako Číňanov, aj so mnou bežali a povzbudzovali. Posledný kilometer mi svaly tvrdli, no nezabránili mi, aby som si užil záver a čestný okruh na štadióne. Do konca života si chcem pamätať tieto chvíle.“

Tréner Matej Spišiak počas pretekov nedával na sebe znať žiadne emócie. Tie vyplávali na povrch až v cieli. Pre spomínanú tlačovú agentúru ich vyjadril nasledovne:

„Prežíval som naozaj všetko pokojne. Posledných šesť kilometrov som už vedel, že Matej vyhrá a mohol som sa oddať radosti. Emócie teraz so mnou trasú, byť majstrom sveta je niečo neuveriteľné. Druhý rok za sebou sa Matej pripravil na vrcholné podujatie tak, že získal pre Slovensko medailu. Takéto chvíle si treba užiť, dúfam, že to bude impulz pre celú slovenskú atletiku i šport. Boli aj slzy a aj budú, nepamätám si, kedy hrali slovenskú hymnu na vrcholnom podujatí.“

V časoch bývalého Československa získal titul majstra sveta v Helsinkách 1983 rodák z Ohrád pri Dunajskej Strede diskár Imrich Bugár, avšak v tom čase žil v Česku, kde pôsobí aj doteraz.

Výsledky chôdza 50km muži:

1. 1. Matej Tóth (SR) 3:40:32, 2. Jared Tallent (Austr.) 3:42:17, 3. Takajuki Tanii 3:42:55, 4. Hirooki Arai (obaja Jap.) 3:43:44, 5. Robert Heffernan (Ír.) 3:44:17, 6. Žang Lin (Čína) 3:44:39, 7. Ju Wei (Čína) 3:45:21, 8. Andrés Chocho (Ekv.) 3:46:43, 9. Jesús Ángel García (Špan.) 3:46:43, 10. Quentin Rew (N. Zél.) 3:48:48, …30. Dušan Majdán (SR) 3:58:57, Martina Tišťana diskvalifikovali