Jozef Stančík: Banskobystričania sú veľmi srdeční a dobrí ľudia, len si to málo dávajú najavo

ROZHOVOR
2 /

Banská Bystrica je rodiskom mnohých talentov, ktoré naše milované mesto neraz reprezentujú na domácej či zahraničnej pôde. Či sa bavíme o športovcoch, vedcoch, ale aj umelcoch.

Takýto potenciál má mesto aj v talentovanom maliarovi a dizajnérovi Jozefovi Stančíkovi. Rodený Banskobystričan, študent Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského a neskôr Technickej univerzity vo Zvolene, sa intenzívne venuje maliarstvu 4 roky. Už za tak krátky čas si dokázal vytvoriť svoj vlastný a nezameniteľný štýl, ktorý oslovuje čoraz viac ľudí.

Ahoj Jozef, vieme, že maliarstvu sa venuješ naplno pomerne krátky čas, ale táto Tvoja vášeň určite nevznikla zo „dňa na deň“. Kedy si sa prvý krát začal venovať svojej vášni?

Maliarstvu som sa určite začal venovať veľmi skoro, keď som ako 4 – ročný začal kresliť a modelovať skoro každý deň. To ma držalo až do základnej školy, potom som od toho viacmennej upustil a znovu som umenie objavil až na strednej škole. Samozrejme úplnou náhodou, lebo som si kreslením vypĺňal čas na hodinách, keď ma prednášaná látka nezaujímala – čo bolo dosť často (úsmev). Ale už vtedy ma začalo lákať pracovať s dizajnom a umením, a tak po maturite som hneď vhupol na dizajn a tam som už musel „makať ako fretka“.

Kedy si zistil, že maliarstvo bude pre Teba voľbou číslo jedna?

Ako som spomenul, tejto práci som zo začiatku nevenoval až tak veľa pozornosti, ale po pár pokusoch, keď si ľudia začali odo mňa pýtať a rámovať skice zo školy, som upriamil svoju pozornosť na maľovanie. Neskôr sa na to začali nabaľovať ďalšie prosby od známych a zrazu som zistil, že mám toľko práce, až som sa rozhodol zanechať štúdium na vysokej a naplno sa venovať maľovaniu. Školu som ale nezanechal primárne preto, že by som bol lenivý sa učiť, ale najväčší progres som zažíval pri maľovaní, čo ma poháňalo vpred a prinútilo opustiť školské lavice.

Čo je pre Teba v tvojich dielach inšpiráciou? Aké témy najradšej stvárňuješ?

Inšpiráciu nachádzam všade navôkol. Veľkou múzou je pre mňa príroda, architektúra a fotografia. V podstate inšpirácia prichádza spontánne kedykoľvek, najmä keď to človek nečaká, ale aj keď neprichádza, tak si ju viem „vydupať“. Sadnem za stôl, začnem niečo kresliť, písať a ona príde. Ako  povedal Picasso: „Inšpirácia si ta nájde pri práci,“ a je to pravda , mám to odskúšané

Vieme o Tebe, že si maľoval veľa obrazov s témou Banskej Bystrice (jeden aj na Vínšpacírke), je pre Teba rodné mesto stále inšpiratívne?

Áno, milujem Banskú Bystricu a podľa mňa je to jedno z najkrajších miest na Slovensku. Nie preto, že by som bol prílišný lokálpatriot, ale nalejme si čistého vína –  toto mesto je nádherné. Preto tu nachádzam veľké množstvo inšpirácie, hlavne v architektúre a prírode, ale veľa čerpám aj z ľudí, z Banskobystričanov, ktorí  sú podľa mňa veľmi srdeční a dobrí, len si to málo dávajú najavo.

Pekne si povedal. Jedným z prostriedkov takejto srdečnosti je aj umenie. Má podľa Teba umenie dosť priestoru v dnešnom uponáhľanom svete?

Myslím si, že práve v tak uponáhľanom svete musí mať umenie priestor, aby nás odtrhlo od povinnosti a stresu. Tak, aby potešilo oko aspoň na chvíľu, priviedlo diváka na iné myšlienky, aby následne už nemyslel na zlé veci, ale radšej odovzdal dobro zo seba svojmu okoliu.

Pri svojej tvorbe vychádzaš z množstva techník, ktoré sú však tie dominantné, resp. ako by si charakterizoval svoje diela ?

Prevažne maľujem akrylom, ale aj to kombinujem, koláž – akryl, akryl – olej, akryl – spreje, mám milión možnosti. Teda ťažko mi je aj dáko „zaškatuľkovať“ svoju tvorbu.

Mal si možnosť už vystavovať svoje obrazy? Kde môžu vidieť ľudia Tvoje obrazy? 

Obrazy som nedávno vystavoval v Europa SC, kde mi poskytli priestor pre dočasné zriadenie galérie a ateliéru zároveň. Najbližšie by som mal svoje obrazy vystavovať v Bratislave, ale ešte sme nevytýčili konkrétny termín, preto každý jeden, čo by chcel vidieť moje diela, odporúčam aby si klikol na môj fanpage.

Aké máš plány do budúcnosti? Aké máš sny, čo by si chcel určite počas svojej kariéry namaľovať, ale ešte sa to nepodarilo zrealizovať?

Plánov mám veľa, no som realista, viem, že nie všetko sa dá dosiahnuť hneď. Teda budem ďalej maľovať, hľadať inspiráciu a snažiť sa byt lepší ako včera. Ale čo určite budem robiť, je tvorba obrazu na Vínšpacírke, kde som už minulý rok začal s prácou na obraze, ktorý by mal teraz dostať svojho brata – nasledovníka. A keďže je to milá akcia, na ktorej som zažil kopec srandy, teším sa už teraz (úsmev).

Ďakujeme za rozhovor.

Autor: (mm), Foto: archív Jozefa Stančíka