Patrí k najstarším a zároveň najskúsenejším hráčom našej Dukly. Červeno-bielym farbám je verný takmer celú aktívnu kariéru. Hoci sa počas posledných sezón vymenilo niekoľko desiatok hráčov, odchovanec a rodák z nášho mesta sa rozhodol zostať. S mužstvom bojoval o titul, aktuálne sa snaží z pozície kapitána priviesť náš tím k záchrane v najvyššej ligovej súťaži. Web futbalovej Dukly Banská Bystrica priniesol rozhovor s Petrom Borošom.

O pôsobení v Dukle…

Čo pre vás znamená FK Dukla Banská Bystrica?

„Dukla pre mňa znamená veľmi veľa. Banská Bystrica je moje rodné mesto, tu som aj vyrastal. Bol som fanúšikom Dukly, pravidelne som chodieval na zápasy, keď mi to povinnosti dovolili. Som veľmi rád, že som sa dostal do A- tímu, kde pôsobím dodnes.“

Necítili ste za tie roky potrebu zmeny?

„Pri A- tíme som začínal ako devätnásťročný. V tej dobe bol jednotkou medzi žrďami N. Juračka, pri ktorom som sa učil a vlastne učím aj dodnes, lebo v súčasnosti pôsobí ako môj tréner brankárov. Neskôr ho vystriedal Rišo Zajac, ktorému som robil “dvojku“. Keď som mal 27 či 28 rokov, stal som sa brankárskou jednotkou, a preto som nemenil klub a som tu dodnes.“

Ak poviem Dukla Banská Bystrica, ktoré tri veci sa vám ako prvé vynoria v mysli?

„Vojsko, Štiavničky a Urpín.“

Skúste si zaspomínať na najkrajšiu a najsmutnejšiu spomienku viažucu sa k nášmu tímu…

„Najradšej si spomínam na sezónu 2003/2004, kedy sme bojovali o titul. Taktiež na pohárové zápasy s Ajaxom Amsterdam a Benficou Lisabon. Najsmutnejšie momenty prichádzajú vždy po prehratom zápase a aj pri momentálne neľahkej situácii, v akej sa Dukla nachádza.“

Ako vnímate časté generačné obmeny kádra?

„Sú podmienené situáciou v klube. Postupne prichádzajú mladší a mladší hráči. Aspoň však idem s dobou, pretože chlapci mi vždy ukážu, čo dnes “chodí“ (úsmev). Či už sa jedná o módu, hudbu, počítačové hry a iné…“

Mužstvo bojuje o záchranu. Skúste krátke zhodnotenie z pozície kapitána…

„Je to veľmi nepríjemná situácia. Počas zimnej prestávky sa nám oslabil káder, odišlo množstvo kvalitných hráčov. Kvalitu nahradila mladosť, dúfam, že aj bojovnosť a kolektívny duch. Snáď to bude stačiť. Za všetkých môžem povedať, že urobíme všetko pre to, aby sme sa zachránili.“

Ak by ste mali pomenovať plusy a mínusy súčasného kádra?

„K plusom by som priradil tímového ducha, súdržnosť a dravosť. Ako mínusy vnímam nezohratosť a neskúsenosť.“

Čo pre vás znamená futbal?

„Futbal je pre mňa práca, koníček, zábava, radosť, ale aj smútok pri prehrách. Znamená pre mňa možnosť utvárať si priateľstvá, spoznávať nové miesta…“

Náhľad do súkromia

Na zápasoch mávate rodinnú podporu. Ako to hodnotíte?

„Podpora rodiny mi veľmi pomáha, ale ma aj kritizuje. Hlavne môj otec. Kritika ma však posúva vpred. Som veľmi rád, že podporu cítim hlavne počas domácich zápasov.“

Manželka si zvykla na fakt, že vaše víkendy patria prevažne futbalu?

„Musím sa priznať, moja manželka si dodnes nezvykla na “obsadené“ víkendy. Ale rešpektuje to, vždy ma vo futbale podporovala a ja som jej za to veľmi vďačný.“

Ste otcom dvoch detí. Láka ich šport?

„Syn Richard začal s futbalom, ale nechytilo ho to. Možno sa k tomu časom vráti. Momentálne chodí na karate. Dcéra Natália začala chodiť na balet. Som rád, že športujú a majú svoje záľuby.“

Ale predsa len, chceli by ste mať zo syna futbalistu a nasledovníka?

„Ak by sa na to dal, nebránil by som sa. Naopak, pomáhal by som mu v jeho futbalovom raste (ak by moje rady prijal). Takisto by som však nesmútil, ak by sa nevenoval futbalu. Nech bude robiť hlavne to, čo ho bude baviť. Som pripravený podporovať ho v akomkoľvek športe.“

Čím si vypĺňate voľný čas?

„Voľný čas trávim s rodinou. Chodievame bicyklovať, na prechádzky, v zime na lyžovačku. Rád oddychujem pri “telke“, alebo sa len tak s deťmi hrám na X- boxe či rôzne iné hry.“

Pozrime sa smerom do budúcnosti. Po čom ešte vo futbale túžite?

„Úprimne, najviac si momentálne želám našu záchranu vo Fortuna lige. Dlhodobé ciele si už nedávam.“