Ušomraní Bystričania a tí druhí

Blog
7 /

Žijem v Banskej Bystrici už takmer 40 rokov, teda som Bystričan, ale doposiaľ si neviem zvyknúť na ušomraných spoluobčanov vyvolávajúcich okolo seba skepsu a negativizmus.. Nie že by ich bola väčšina, to našťastie neplatí, ale keď začnú frfľať, akosi ich hlasnejšie počuť.

Vidím to aj v komentároch k článkom na našom portáli. Často sa v nich objavujú tí istí frfľoši skrytí za falošné profily, takže človek ani nevie, s kým má dočinenia. Miesto vecnej diskusie si hudú len to svoje. Nič im nie je dobré, všetko ofrfľú, občas aj dourážajú iných, takže ich príspevky logicky končia v koši.

Neviem, či je to v tvrdšej povahe Stredoslovákov, ale vybudiť pozitívne emócie v Bystričanoch, aby sa zapálili za dobrú vec, je niekedy ťažké. Azda iba keď sa hokejoví „barani“ stanú majstrami republiky alebo Matej Tóth s Nasťou Kuzminovou olympijskými víťazmi. Zato  naštvať ich je náramne jednoduché. Stačí len iskrička a oheň je na streche. Takú dobu žijeme.

Nedávno som s našou fotografkou robil reportáž o výstavbe nového verejného parkoviska na Rudohorskej v Rudlovej – Sásovej, akých treba na najväčšom bystrickom sídlisku ako soľ. Jeden by si myslel, že keď s touto stavbou súhlasili občania bývajúci v okolí, je všetko jasné. Ibaže sme stretli šomrajúceho pána, ktorý vidiac na stavbe stroje, „zdravo“ nahnevaný utrúsil: „Všetku zeleň tu zničia kvôli autám a koľko stromov vypílili. Takto nám ničia životné prostredie.“

Nedalo mi, tak som sa ozval: „Ale pane, viete čo tu bolo predtým? Toto verejné neplatené  parkovisko chceli obyvatelia okolitých bytoviek a miesto tých pár náletových stromov, ktoré sa museli spíliť, tu mesto vysadí tridsať nových aj s kríkmi a zeleňou. O tom ste nepočuli?“

Šomrajúci pán na chvíľu zmĺkol, pokrútil hlavou a pokračoval v ceste. Ktovie, či mu moja informácia pomohla rozšíriť jeho zúžený pohľad na vec…

Podobne je to s akoukoľvek väčšou investíciou v meste. Hneď sa nájdu neohrození bojovníci proti zahusťovaniu mesta a zmenšovaniu plôch verejnej zelene, hoci Banská Bystrica s Urpínom zasahujúcim takmer do centra mesta má podľa odborníkov zo slovenských miest najväčší percentuálny podiel zelene na svojom katastrálnom území.

Mimochodom verejná zeleň nie je všetko, čo má zelenú farbu. Sú to také plochy s trávou, kvetmi či stromami, ktoré niekto projektoval, premietol do územného plánu mesta, upravil a stará sa o ne. Je tu však mnoho aj tzv. inváznych druhov rastlín či náletových drevín, ktoré časom vyrástli, kde dopadli ich semená a ľudia ich považujú za zeleň hodnú ochrany. To možno platí v chránených parkoch či pralesoch, ale nie v meste.

A čo sa týka novej výstavby, je to často skôr vec vkusu alebo nevkusu. Opäť o tom rozhoduje územný plán a stavebný zákon. Pokiaľ toto investor dodrží, môžeme už len debatovať o forme, ale obsah je daný.

Na tom, že v Banskej Bystrici to vyzerá takto, majú svoj podiel nielen miestni politici, ale aj  občianski aktivisti, pasujúci sa za jediných ochrancov prírody a životného prostredia, z ktorých sa časom stali komunálni politici a dokonca mieria aj do regionálneho parlamentu. 

Asi sa budem opakovať, ale bystrickí aktivisti sa začali politicky aktivizovať najmä po príchode istého tichého Američana v čase, keď u nás padal mečiarizmus. Ten ich naučil metodike zavesenia sa na nespokojnosť občanov, zorganizovaním protestov s ich správnou medializáciou, z čoho sa potom v čase volieb dá vytrieskať politický kapitál. Stojí za povšimnutie, že keď boli iba aktivistami, dokázali vybudiť občanov k akcii, keď sa stali politikmi, zostali občania pasívni.

Hovorím o banskobystrických alternatívnych poslancoch, ktorá rokmi postupne rastú v mestskom zastupiteľstve. Zo združenia občianskych aktivistov sa stala politická sila, ktorá funguje ako strana. Jej predstavitelia sa nazývajú „nezávislí“, šikovne sa skrývajúc za  občianske a ochranárske heslá. Sú apriori proti investorom a investíciám do rozvoja, naoko bojujú za transparentnosť a proti korupcii, ale v prvom rade sledujú vlastné politické záujmy. Tak to vidím ja.

Spomeniem posledný príklad ich dvojtvárnosti, keď dlho podporovali odstránenie tridsaťročného strašidla starej autobusovej stanice. Pri dôležitom hlasovaní o zabezpečení výstavby novej autobusovej stanice v rámci obchodného komplexu českého investora však  túto  strategickú investíciu mesta takmer potopili, vraj v záujme zachovania „čistoty procesov v samospráve“. 

Podobne boli pred časom proti výstavbe Europy s „mrakodrapom“ a teraz tam chodia pokojne nakupovať či relaxovať. Najnovšie počúvam, že sú aj proti dostavbe R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka popod Hiadeľské sedlo a angažovaniu sa bystrického primátora v tejto veci.

Načim  pripomínať Bystričanom, aby si pred ďalšími voľbami dali pozor na večne „šomrajúcich“ politikov vystupujúcich pod vlajkou občianskych aktivistov, ktorí vodu kážu a víno pijú. To platí aj pre jedného z horúcich kandidátov na bystrického župana,  ktorý ich má v odbornom tíme  a popri ňom budú kandidovať na poslancov BBSK…

Prepáčte, že v tomto letnom prázdninovom čase otravujem s miestnou politikou, ale sledujúc každodenné dianie okolo nás mi to v tejto „novinárskej uhorke“ znenazdajky udrelo do očí.  Už dám s tým pokoj, veď až v septembri sa zasa roztočí politický kolotoč na plné obrátky.

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman