Spoznajme históriu Banskej Bystrice v jej alternatívnej podobe

KULTÚRA
0 /

ondrej sliacky

Pomyselná povesťová mapa Slovenska mala až doteraz jedno nezaplnené miesto, a to práve v regióne Banskej Bystrice. Je to zvláštne, ale oveľa menšie a menej známe lokality mali povestí za priehrštia!

Podlavický rodák

Nuž a tak bystrické deti v známej súťaži Šaliansky Maťko (súťaž v prednese slovenských povestí) siahali po cudzích príbehoch. Bola to škoda, pretože povesti predstavujú nielen alternatívnu možnosť poznávania histórie, ale aj šancu nadviazať citový a zmyslový vzťah k rodisku a jeho tajomným príbehom.

Tomu je však koniec! Vydavateľstvo Matice slovenskej, ktoré sa špecializuje na vydávanie povestí rozličných regiónov, prišlo na knižný trh s jedinečnou publikáciou: Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia. Jej autorom nie je nikto iný ako skúsený spisovateľ a podlavický (teda aj bystrický!) rodák – Ondrej Sliacky.

Znalec problematiky, navyše aj historik, zaumienil si tvorivo spracovať bohatstvo regionálnych dejín do pôsobivých príbehov, ktoré z časti poznal z detstva, ale ako sa priznal v texte, veľa inšpirácií mu poskytol aj „exelentný“ Bystrický permon (Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu).

V úvode, venovanom pamiatke svojich rodičov, o svojej motivácii napísať túto knihu spomína:

Mám na mysli príbeh, ktorý sa podobá poľnej fialke. Nikto ju nesadil, nikto nepolieval, sama ona rástla… Tento kvietok vyrastal odnepamäti, tak ako od nepamäti vyrastala povesť, chýr, spomienka na ľudské šťastie i nešťastie, dobro i zlo. Inak by sme totiž vedeli všetko o pominuteľnej sláve pominuteľného sveta, no o tých, čo tu boli pred nami, z čích sĺz, plaču i radosti poľné kvietky rok čo rok vyrastajú, nevedeli by sme nič.“

Banská Bystrica teda dostala nečakaný dar, za ktorý by sa mala pekne poďakovať. A to tým, že sa aj na pohľad krásna kniha dostane nielen do škôl, ale aj do rodinných knižníc. Mali by ju spolu čítať rodičia i deti, aby sa napríklad dozvedeli, prečo je hodinová veža šikmá, odkedy niet v Hornej ulici blata, či kde sa vzal v Bystrici oltár majstra Pavla.

Zaujať môže aj príbeh o dvoch zbojníkoch, ktorých zabili bez viny, povesť o zlatej Rune, legenda o stavbe hronseckého kostolíka. Popri povestiach sa nachádzajú v knihe aj pútavé príbehy spojené s historickými osobnosťami – Jozefom Gregorom Tajovským, Dominikom Skuteckým, s bábkarmi Anderlovcami a i. Nájdu sa v nej príbehy zo Starých Hôr, Kordík, Španej Doliny, Tajova a i.

Kniha je pôvabne ilustrovaná (autorka Kristína Šimková), jej súčasťou sú aj vysvetlivky pôvodných názvov lokalít a slovník dobových regionálnych výrazov (Ján Kačala).

Tak teda – ponorme sa do tajomstiev medeného mesta pod Urpínom a objavujme jeho záhady. Určite budeme potom úplne inými očami vnímať jeho ulice, zákutia, budovy i prírodné úkazy…     

Prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc.

Narodil sa 30. júla 1941 v Podlaviciach, dnes súčasti Banskej Bystrice. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (slovenčina – história) zostal meste na Dunaji, kde postupne pôsobil v redakcii Kultúrneho života, vo Vydavateľstve Mladé letá, od roku 1971 v časopise Slniečko. Po roku 1991 prednáša na Pedagogickej fakulte UK, zároveň bol donedávna šéfredaktorom časopisu Slniečko.

V odbore si našiel priestor, kde sa cítil bezpečne – venoval sa výskumu tvorby literatúry pre deti a mládež a z tejto oblasti vydal niekoľko cenných odborných publikácií. Zaujímala ho aj kultúrna publicistika, redaktorská a edičná práca.

Okrem iného vydal knihu Odpusťte, mamička (1974), kde spracoval portréty mladých povstaleckých básnikov, ktorí v boji proti fašizmu položili svoje životy. Neskôr prešiel aj k vlastnej prozaickej tvorbe pre deti (Altamira, Krásna modrá mušľa, Papraďový kvet), ako i k tvorbe rozhlasových a televíznych hier (Prešporská kasáreň maľovaná, Naša ulica, Červená lentilka), spolu s E. Gindlom napísal hru Vynes na horu svoj hrob, pre televíziu zdramatizoval množstvo literárnych diel.

Zostavil Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež, svoj vzťah k rodisku pretavil do životopisných hier o Jozefovi Gregorovi Tajovskom a Jozefovi Murgašovi.

 

Autor: Jana Borguľová, Foto: ilustračné