Premiéra v BDNR: Hviezdy sú tiché

KULTÚRA
0 /

Inscenácia „Hviezdy sú tiché“ vznikla v spolupráci Občianskeho združenia Rázcestie a Bábkového divadla na Rázcestí. Ide o pred(náška)stavenie, koláž denníkov z vojnových čias. Premiéra je v piatok 28.novembra 2014 o 19:00 hod. v banskobystrickom BDNR.

Anna, Alja, Tanja a Helga.  Štyri dievčatá, vo veku od 9 do 17 rokov, ktoré zažili prvú alebo druhú svetovú vojnu a zanechali svoje autentické svedectvo v denníkových zápiskoch.  Domov, rodina, láska, striedanie režimov, neustále ohrozenie života.  Odhodlanie a sila, ktoré nezávisia od veku a od krajiny.  Slová, ktoré nesmeli byť vyslovené. Slová, ktoré majú byť počuté.  Dnes. Všade. Aby sa história prestala opakovať…

Výprava: Ivana Macková a. h., hudba: Katarína Máliková a. h., dramaturgia: Marián Pecko, scenár a réžia: Monika Kováčová. Hrajú: Michaela Čillíková a. h., Eva Dočolomanská, Marianna Mackurová, Juraj Smutný, Mária Šamajová. Lektorkou je Viera Kováčová a. h., výpravu vyrobili: ateliéry BDNR pod vedením Kataríny Mažáryovej a Ivana Macková a. h.

 Anna Franková (*1929 Frankfurt nad Mohanom Nemecko – †1945 Bergen-Belsen Nemecko) 

K trinástym narodeninám dostala bielo-červený károvaný denník, do ktorého udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944. Keď jej 16-ročná sestra Margot dostala v 1942 predvolanie do transportu, celá rodina sa odsťahovala do vopred pripraveného úkrytu v Amsterdame, nepoužívaných firemných priestorov, ktoré Anna vo svojich zápiskoch nazýva Zadný trakt. K Frankovcom sa neskôr v úkryte pridáva rodina otcovho spoločníka Hermanna van Pelsa a doktor Fritz Pfeffer.

Po tom, čo Anna v marci 1944 začula výzvu v dánskom Slobodnom rádiu Oranje, aby občania poskytli denníky pre povojnovú zbierku, začala svoj denník prepisovať do podoby knihy. Po takmer 761 dňoch bol ich úkryt nájdený a obyvatelia zadného traktu boli odvezený jednotkami SS do zberného tábora vo Westerborgu. Zastihol ich posledný transport z Holandska do Osvienčimu. Annin denník zostal v úkryte, kde ho objavila jedna z ich pomocníčok Mep Giesová a ukryla ho. Anna a Margot sa dostali v októbri 1944 do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde vypukla epidémia týfusu. Anna, sama tiaž chorá, sa starala o svoju sestru až do jej smrti a umrela niekoľko dní po nej, v marci 1945. O niekoľko týždňov neskôr bol koncentračný tábor oslobodený. Z osadenstva Zadného traktu prežil len Annin otec Otto Frank.

Alja Rachmanovova vl.m. Galina Džuraginova (*1898 Kasli Rusko – †1991 Ettenhausen Švajčiarsko)

Pochádzala z ruskej šľachtickej rodiny. Prvý denník si začala písať vo veku 14 rokov. Po páde romanovovskej dynastie zažíva vypuknutie občianskej vojny a nástup komunistického režimu v Rusku. Uteká s rodinou na Sibír, kde sa vydáva za rakúskeho vojnového zajatca. Neskôr už spolu s malým synom utekajú najskôr do Viedne, potom do Salzburgu. V 30-tych rokoch 20. storočia vydáva Galina pod pseudonymom svoje denníky v troch zväzkoch: Študenti, láska, Čeka a smrť, Manželstvá v červenej búrke a Mliekarka z Ottakringu. V roku 1945 uteká Rachmanovova do Švajčiarska, kde žije až do svojej smrti. Aj keď sa Aljine denníky hneď po vydaní stali bestsellermi, doteraz neboli preložené do ruštiny.

Tatiana Nikolajevna Savičevova (*25. január 1930 Gdov Rusko – †1. júl 1944 Šatki Rusko)

Spolu s rodinou sa v roku 1941 ocitla v Leningrade počas takmer 900-dňovej nemeckej blokády. Táňa, vtedy len 11-ročná, pomáhala pri kopaní zákopov a hasení zápalných bômb. Jej sestre Nine sa podarilo dostať z obkľúčeného mesta, nestihla však rodine zanechať správu. Príbuzní si mysleli, že umrela. Táňa dostala ako spomienku na sestru zošit, ktorý sa neskôr stal jej denníkom. Zápisky majú len 9 riadkov s menom, dátumom a časom smrti jej najbližších. Predtým mala aj iný denník, do ktorého si zapisovala dôležité udalosti dňa, ten však počas krutej zimy v roku 1941 nechala zhorieť v piecke, keď si nemali už čím zakúriť.

Zamdletú Táňu objavili v byte krátko po smrti jej príbuzných. Žila v detskom domove a následne ju evakuovali spolu s ostatnými sirotami z obliehaného Leningradu. Na následky tuberkulózy, podvýživy a zlého duševného stavu zomrela v nemocnici v meste Šatki.

Helga Weissová (*1929 Praha)

V roku 1941 bola spolu s rodičmi transportovaná do pracovného tábora Terezín. Spolu so svojou mamou prežila koncentračný tábor Osvienčim, pracovný tábor Freiberg a koncentračný tábor Mauthausen. Obrázky, ktoré namaľovala v Terezíne, boli publikované ako súčasť jej denníka. Po vojne sa vrátila do Prahy a vyštudovala Vysokú školu umelecko-priemyselnú v Prahe. Pôsobí ako maliarka a za svoje maľby a kresby vystavovala na mnohých výstavách po celom svete a za svoju tvorbu získala niekoľko významných ocenení. Žije v pražskom byte, v ktorom sa narodila.

Nadácia Intenda a projekt Najznámejšie denníky z vojny

Nadácia Intenda svoju pozornosť sústreďuje najmä na rozvoj spoločnosti priateľskej k mladým ľuďom podporou iniciatív mladých ľudí a pre mladých ľudí (do 35 rokov). Projekt Najznámejšie denníky z vojny v rámci, ktorého vzniklo pred(náška)stavenie vznikol prioritne pre stredné a vysoké školy. Reaguje na smutné, ale aktuálne výročia prvej a druhej svetovej vojny. Cieľom projektu je upozorniť na memento a hrôzy vojny, na témy nadradenosti, rôznych druhov diskriminácie a neznášanlivosti a ich dopadov na formovanie celospoločenskej situácie, ako aj na neustálu potrebu obrany demokracie.

Zdroj: BDNR BB