Jubileá sú v živote človeka míľniky, pri ktorých sa obyčajne pozastavíme. Bilancujeme, obzrieme sa dozadu na svoju životnú cestu. V týchto dňoch by tak bol isto urobil aj známy inžinier – architekt Jozef Chrobák, ktorého meno je spojené s našim mestom, pri jeho deväťdesiatke. Majestát smrti bol však silnejší. Preto to v krátkosti urobím za neho.

Je šťastím, ak vo svojom živote stretnete  človeka, ktorého od prvej chvíle stretnutia začnete považovať za svoj vzor. V mojom živote bol jedným z takýchto ľudí Jozef Chrobák. Pracovne i ľudsky mi  bol veľmi blízky.

 Bol vedúci ateliéru, keď ma  v roku 1973 prijímal ako mladého začínajúceho architekta do svojho „stavoprojekťáckeho“ ateliéru v Banskej Bystrici.  V jeho pracovnom kolektíve sme potom spolu prežili  takmer dve desaťročia. Pred svojim odchodom do dôchodku ma poveril vedením svojho zabehnutého ateliéru.

 Jozef Chrobák bol uznávanou osobnosťou a autoritou. Túto pozíciu dosiahol poctivou prácou a svojim veľkým zanietením v architektonickej tvorbe. Popritom stíhal viesť ateliér, projektovať a aj konzultovať  rozpracované projekty na stoloch architektov v jeho ateliéri. Robil to s dôslednosťou jemu vlastnou. Pri týchto sedeniach  sme neúnavne spoločne hľadali filozofiu i optimálne riešenie selekciou z množstva alternatív preškicovaných na „ duplexoch“. Radi sme pritom odbočili k voľnejšej debate o architektúre a umení.

 Na spoločnom projekte som s Jozefom spolupracoval ako spoluautor iba raz. Bol to  Dom kultúry vo Zvolene. Pred nami bola náročná úloha s potrebou citlivého začlenenia rozsiahleho kultúrneho objektu  v exponovanej polohe zvolenského historického námestia. Spolupráca s ním bola pre mňa pragmatickou školou tvorby, filozofie, koordinácie, argumentácie i diplomacie. Zmenené spoločenské pomery stopli realizáciu nášho hotového projektu…

V dôchodkovom veku po odchode zo Stavoprojektu svoje bohaté vedomosti a skúsenosti odovzdával ako hosťujúci profesor študentom na katedre designu Technickej univerzity vo Zvolene. 

 Jozef Chrobák sa narodil 27. októbra 1927 v liptovskej dedine Hybe ako syn stolárskeho majstra. Po štúdiách na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši odchádza do Prahy  na České vysoké učení technické, fakultu architektury a pozemního stavitelství. Ako vyštudovaný architekt sa vracia na Slovensko do Zvolena. V rôznych pracovných pozíciách pracuje v projektovej organizácii Stavoprojekt až do roku 1970. Vtedy z pozície vedúceho ateliéru odchádza na rovnaký post do Stavoprojektu v Banskej Bystrici. 

 Počas svojho bohatého tvorivého úseku života okrem riadiacej funkcie pracoval na mnohých významných projektoch a súťažných návrhoch. Dosahoval popredné umiestnenia. Žiaľ mnohé z nich zostali iba vo svojej grafickej podobe ako nezrealizované. Bol aktívny aj vo ústredných orgánoch Sväzu architektov Slovenska i Slovenského fondu výtvarných umení.

 V našom meste Banská Bystrica či v susednom Zvolene chodíme vedľa jeho viacerých zrealizovaných stavieb, ktoré sú súčasťou organizmu mesta. Výrazne dotvárajú exponované mestské interiéry a niektoré sú ich dominantami. Pri spomienke na ich tvorcu chcem občanom pripomenúť tie najznámejšie a najvýznamnejšie z nich.

 V chronologickom poradí uvádzam významnejšie realizované diela architekta Jozefa Chrobáka. Sú to nasledovné objekty:  Vysokoškolský študentský domov Ľ Štúra vo Zvolene (1960), Slovenská štátna poisťovňa vo Zvolene (1980 ),mŠtátna banka československá (terajšia VÚB) v Banskej Bystrici (1985), Kultúrny dom v Kozárovciach (1985),  Dom kultúry v Banskej Bystrici (1988), Administratívna budova S-KNV (terajší Krajský úrad ) v Banskej Bystrici ( 1985) či  kongresová hala tej istej budovy (1988) .

 Jeho nesplneným snom zostalo nedokončené banskobystrické Námestie slobody. Navrhol jeho  celkovú koncepciu a hmotovú štruktúru objektov, ale iba časť z nich bola realizovaná.

 Jozef bol výtvarne veľmi nadaný, čo s obľubou využíval v spolupráci s výtvarnými umelcami pri aplikácii výtvarných diel v architektúre a v oblasti pamätníkovej tvorby. Vytvoril viaceré návrhy pamätníkov osobností slovenskej histórie. Z nich boli realizované: Pamätník padlých letcov na Sliači ( 1970 ), Pamätník Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci (1967), Pamätník Pavla Dobšinského v Driečanoch ( 1972). 

 Architekt Jozef Chrobák vytvoril významné architektonické dielo s jeho nadčasovou hodnotou. Stalo sa súčasťou našej národnej hmotnej kultúry v oblasti modernej architektúry 20.storočia.

 Počas jeho tvorivého života získal viacero ocenení. Medzi najvýznamnejšie isto patrí Cena Emila Belluša, ktorú Spolok architektov Slovenska udeľuje jej laureátom za prínos ich diela v oblasti modernej architektúry.

 Architekt Jozef Chrobák za svoju tvorbu a zanietenie za kvalitnú architektúru si toto ocenenie i našu spomienku na neho isto zaslúžil.