Posledný májový deň mali na besede vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča žiaci zo Základnej školy na Spojovej ul. 14 v Banskej Bystrici pod pedagogickým vedením Mgr. Tatiany Čellárovej a Mgr. Ivety Mihalíkovej príležitosť spoznať spisovateľa, publicistu a literárneho vedca Prof. Ondreja Sliackeho, ktorý zavítal do knižnice z Bratislavy.

Ondrej Sliacky je rodákom z Podlavíc. Pôsobil v redakcii Kultúrneho života, vo vydavateľstve Mladé letá, od roku 1990 ako šéfredaktor časopisu Slniečko, tiež aj šéfredaktor revue o umení pre deti a mládež Bibiana. V literárno – vednej oblasti sa postupne vyhraňoval ako historik literatúry pre deti a mládež. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Spisovateľ Sliacky je autorom poviedkových kníh pre mládež, zostavovateľ antológie povstaleckých básnikov, prerozprával viaceré texty ľudovej slovesnosti, biblické a antické príbehy, napísal rozhlasové a televízne hry, životopisné hry o Ľ. Podjavorinskej, J.G. Tajovskom, a J. Murgašovi a rad literárnych adaptácií. S E. Gindlom napísal rozhlasovú hru, ktorú neskôr upravil na úspešný televízny film z horolezeckého prostredia Himalájí. V roku 1996 získal cenu Trojruža.

Prínosom pre Banskú Bystricu je jeho najnovšia kniha Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia (Matica slovenská, 2017). Čitateľov knihy môže zaujať príbeh o dvoch zbojníkoch, ktorých zabili bez viny, povesť o zlatej Rune, či legenda o stavbe hronseckého kostolíka.

Popri povestiach sa nachádzajú v knihe aj pútavé príbehy spojené s historickými osobnosťami – Jozefom Gregorom Tajovským, Dominikom Skuteckým, s bábkarmi Anderlovcami a i. Nájdu sa v nej príbehy zo Starých Hôr, Kordík, Španej Doliny, Tajova a i. Kniha je vkusne ilustrovaná (autorka Kristína Šimková), jej súčasťou sú aj vysvetlivky pôvodných názvov lokalít a slovník dobových regionálnych výrazov (Ján Kačala).

Spisovateľ Ondrej Sliacky – znalec problematiky a historik, tvorivo spracoval bohatstvo regionálnych dejín do pôsobivých príbehov, ktoré z časti poznal z detstva, ale ako sa priznal v texte, veľa inšpirácií mu poskytol aj „exelentný“ Bystrický permon (Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu).

V úvode, venovanom pamiatke svojich rodičov, o svojej motivácii napísať túto knihu Ondrej Sliacky spomína:

„Mám na mysli príbeh, ktorý sa podobá poľnej fialke. Nikto ju nesadil, nikto nepolieval, sama ona rástla… Tento kvietok vyrastal odnepamäti, tak ako od nepamäti vyrastala povesť, chýr, spomienka na ľudské šťastie i nešťastie, dobro i zlo. Inak by sme totiž vedeli všetko o pominuteľnej sláve pominuteľného sveta, no o tých, čo tu boli pred nami, z čích sĺz, plaču i radosti poľné kvietky rok čo rok vyrastajú, nevedeli by sme nič.“

Žiaci zo Základnej školy na Spojovej ulici sa na besedu aktívne pripravili, knihu čítali v rámci hodín slovenského jazyka a literatúry, takže dokázali aktívne reagovať na autorovo rozprávanie i otázky moderátorky besedy. História Banskej Bystrice podaná v pútavých príbehoch ich skutočne zaujala, nechýbala recitácia „žiačky Majky z povesti o banskobystrickej šikmej veži“.

V zaujímavom rozprávaní o svojom detstve, tvorbe a histórii spisovateľ Ondrej Sliacky vyzdvihol, aké dôležité je hlásiť sa k vlastným koreňom, milovať svoj rodný kraj a jazyk a ctiť si rodičov.

S autorom sa v ten istý deň mohli stretnúť aj čitatelia v obci Horná Mičiná, kde v Centre seniorov pripravila besedu Odbočka spolku slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici, pod vedením jej tajomníčky PaedDr. Jany Borguľovej.