Štátna opera v Banskej Bystrici uvedie 8. júna 2018 premiéru autorského diela majstra pantomímy Milana Sládka „Dubčekova jar“. Ten sa zároveň predstaví v hlavnej úlohe politika Alexandra Dubčeka. Ešte predtým 6. júna bude beseda s Milanom Sládkom v ŠVK.

Beseda s Milanom Sládkom v ŠVK

Hudobné átrium Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a Štátna opera v Banskej Bystrici pozývajú na besedu s významným tvorcom NIELEN o premiére pantomimicko -vizuálnej scénickej básne Dubčekova jar 6. júna 2018 o 16:00 hod.

Vznik autorského titulu „Dubčekova jar“ súvisí s 50. výročím kľúčovej spoločensko – politickej a kultúrnej udalosti Československa, s Pražskou jarou. Milan Sládek, ako človek sám postihnutý komunistickým režimom spolu s hudobným skladateľom Jozefom Vlkom a ďalšími inscenátormi vzdáva hold Alexandrovi Dubčekovi, najvýraznejšej osobnosti pražských udalostí roku 1968 a medzinárodne rešpektovanému politikovi.

Inscenácia prostredníctvom pantomímy a tanca prinesie svedectvo o nebezpečenstve totalitných režimov i o sile jednotlivca, ktorý sa dokáže postaviť zlu aj za cenu straty osobnej slobody alebo spoločenského opovrhnutia.

Besedu s medzinárodne uznávaným mímom, choreografom, režisérom a pedagógom MILANOM SLÁDKOM bude viesť dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. VSTUP VOĽNÝ!

Milan Sládek o Alexandrovi Dubčekovi v opere

Pantomimicko – vizuálnu scénickú báseň v banskobystrickej opere môžete vidieť v piatok 8. júna o 18:30 hod. Milan Sládek na tlačovej besede v Banskej Bystrici vysvetlil, prečo sa jeho inscenácia nevolá Pražská jar, ale Dubčekova.

„Celé ma to strašne hnevá. Veď Dubček nebol Pražák a nebol ani Čech, o tom by sa dalo mnoho rozprávať, prečo si ho Česi prisvojili. Je to dlhá história. Keď nastali progresívne tendencie v Československu, paradoxne to boli práve podaktorí pražskí spisovatelia, ktorí písali proti nim.“

Ďalej slávny mím dodal:

„Myslím, že si treba uvedomiť, že aj my máme kvalitu, na ktorú môžeme byť hrdí a že Dubček má vo svete úžasné uznanie. Preto by to nemala byť Pražská jar, ale Dubčekova. Veď on bol hlavným aktérom udalostí 68. roku a jemu patrí veľká vďaka za to, čo pre nás Slovákov vykonal. Ja som si povedal, že moja inscenácia sa musí volať tak.“

Alexander Dubček je dnes pre mnohých najmä mladých ľudí dosť neznámou osobnosťou. Na otázku, aké prostriedky zvolil na to, aby Dubčeka návštevníkom divadla priblížil, autor a režisér Milan Sládek odpovedal:

„Ako prvé som si uvedomil, že nie som ani žurnalista, ani vedec, historik, aby som sa vedel touto osobnosťou takto zaoberať. Sú to detailné skúsenosti. Videl som filmové dokumenty, čítal o ňom, sprítomňoval som si jeho prejavy. To všetko ma primälo k tomu, že chcem ponúknuť svoj osobný pohľad na tie udalosti. Vďačný som za rozhovory s Pavlom a Milanom Dubčekovcami, osobným priateľom Dubčeka sochárom Teodorom Baníkom a v neposlednom rade s profesorom Ivanom Laluhom.“

Sládek v inscenácii vopred videl, ako prichádza Dubček s kvetinou, dostáva sa zo „zabalenia“ socializmu, má pocit oslobodenia.

„Potom sú tu obrazy, keď bol spútaný a okolo neho tanky. No a potom je tu Palach – my sme s ním horeli všetci… Dúfam, že sa mi všetky tieto vnemy podarilo preložiť do podoby, ktorá je zrozumiteľná a zaujímavá i pre dnešného mladého diváka. Želám si, aby sa nevytratil ani humoristický charakter, ktorý mám rád a viem, že Dubček ho mal rád tiež. Je to podobenstvo o Dubčekovi a jeho dobe,“

uzavrel Milan Sládek.