Štát, deti a slovenský šport

Komentár
1 /

Téma nekonečná, ale naliehavo potrebná na riešenie. Slovenský šport má mnohé talenty, ktoré ak budú na sebe pod odborným vedením systematicky pracovať, môžu po rokoch nadviazať na úspechy našich populárnych olympijských víťazov, majstrov sveta či Európy, armádnych majstrov sveta nevynímajúc.

Mená atléta z oblasti atletickej chôdze Patrika Nemčoka z BCF Dukla Banská Bystrica, skokanov na lyžiach Hektora Kapustíka z Klubu priateľov lyžiarskeho športu Banská Bystrica, Tamary Mesíkovej zo SKI Selce, ale aj Viktórie Šidlovej zo Športového klubu Kartík uvediem ako príklad, lebo všetci nedávno potvrdili na kvalitne obsadených medzinárodných pretekoch svoj nesporný talent.

Slávny americký boxer, štvornásobný majster sveta v ťažkej váhe a víťaz zlatej medaily na olympijských hrách v roku 1960 Muhamed Ali, vlastným menom Cassius Marcelius Clay, o sebe raz povedal: „Som obyčajný človek, ktorý tvrdo pracoval, aby rozvíjal svoj talent. Veril som v seba a verím v dobrotu druhých“

Osobne ako novinár nemám žiadny talent. Som však roky vášnivo zvedavý. Preto sa často pýtam. Nedávno napríklad práve Patrika Nemčoka, aké boli jeho ostatné preteky v Litve, na ktorých v konkurencii pretekárov z 13. krajín porazil na trojkilometrovej trati s jasným náskokom v cieli aj vekovo starších súperov,

Patrik odpovedal: „Náročné, najťažšie aké som doposiaľ absolvoval. Na trati bolo dosť veľké prevýšenie, konkurenciu nemôžem správne vyhodnotiť, lebo tú z celého sveta vo svojej kategórii nepoznám. V Litve však bola veľká horúčava a snažil som sa plniť to, čo mi povedal pán tréner Benčík. Potešilo ma, že som zvíťazil, ale som iba na začiatku náročnej pretekárskej cesty. Teraz ma prijali na Športové gymnázium do Banskej Bystrice, dosť dôvodov, aby som na sebe naďalej tvrdo pracoval.“

Tamara Mesíková zo SKI Selce v jeden júnový podvečer v prítomnosti svojho trénera a otca, na otázku, či je talentovaná skokanka na lyžiach, okrem iného povedala, že sa skákať z mostíka nebojí. Trénuje aj na dvore, v lete na tráve, trénuje veľa, oveľa viac ako sedí pri knihách.

Povedala to tak šibalsky, že som si stihol iba zapísať jej tohoročné víťazstvo na medzinárodných skokanských pretekoch na umelej hmote v Banskej Bystrici, ktorým nadviazala na 4 minuloročné prvenstvá na dobre obsadených medzinárodných skokanských pretekoch v Poľsku.

Nuž a do tretice som sa dovolil opýtať aj nášho bývalého úspešného reprezentanta v skokoch na lyžiach, dnes trénera a prezidenta skokanskej zložky Slovenského lyžiarskeho zväzu Jána Táncozsa, ako to vyzerá s talentovanou skokankou Viktóriou Šidlovou.

Odpoveď bola nasledovná: „Je pravda, že Viktória má vo vrecku miestenku štartovať na Svetovom pohári v skokoch na lyžiach, ktorý sa uskutoční o niekoľko týždńov vo Frenštáte pod Radhoštěm. Musela však najskôr získať body FIS z Kontinentálneho pohára. Pravda je i tá, že v Poľsku na mostíku HS 106 skočila aj 80 metrov. Ustáliť výkon, zlepšovať sa, tvrdo trénovať, to je len časť aktivít po schodíkoch práce s talentom tohto typu. Sú tu aj otázky čo bude, ak dovŕši vek 18 rokov a bude skákať špičkovo?!“

Pre každého, kto prácu so športovým talentom sleduje, je to aj dôvod vrátiť sa trebárs do BCF Dukla k predsedníčke tamojšieho športového klubu pani Erike Karovej a položiť aj jej otázku: „Čo budú robiť V BCF Dukla ak pribudnú hodnotné výkony Nemčoka či ďalších v ich klube s atletickými chodcami a zotrvajú výkonmi v špičkovej kvalite?

Po takej otázke zareagovala: „V prvom rade ma teší úspech každého športového klubu v Slovenskej republike, ktorý pracuje s deťmi. Viem, že taká práca chce skvelých trénerov – nadšencov, deti a rodičov, ktoré navzájom v päťlístku klub – dieťa, rodič – tréner – škola – športový zväz komunikujú otvorene, vecne, z mnohých hľadísk. Bokom nemôže ostať napríklad ani Ministerstvo školstva, štát. Keď sme teraz boli na medzinárodných pretekoch v Litve a tam sa rozprávali okrem iných aj s viceprimátorkou mesta Alytus Vale Gibiene, rozprávali sme sa na rôzne témy. Vymieňali neformálne skúsenosti a uvažovali aj nad rozšírením vzájomnej spolupráce nášho klubu a pretekárov v atletickej chôdzi z Alytusu. Len konfrontáciou so špičkami z iných krajín môžu naši pretekári získavať skúsenosti.

Ďalej dodala: „Aj Kastytis Pavilonis, známy odborník atletickej chôdze doma, v Litve i zahraničí, dával najavo, že si váži našu skupinu vedenú  skutočným odborníkom atletickej chôdze, Jurajom Benčíkom, výsledky jeho práce i celej skupiny, s ktorou v BCF Dukla spolupracuje na úseku detí a mládeže. Hovoril aká musí byť náväznosť na takú kvalitu z pohľadu štátu. Pre mňa osobne to znamenalo, že sme rozbehli dobre aktivity, ak už teraz úzko spolupracujeme s Vojenským športovým centrom Dukla, lebo tam je sila odbornosti a prepojenosti štátu na štátnu reprezentáciu. Samozrejme, vážime si v našom klube aj každú pozitívnu pomoc zo strany Slovenského atletického zväzu.“

Prinajmenšom zaujímavá odpoveď. Hlavne ak má čitateľ na zreteli skutočnosť, že štát vznikol vtedy, keď nikto z nás nebol schopný dostatočne sa postarať o uspokojovanie svojich potrieb, a bol odkázaný na pomoc iných ľudí.

Dlho tvrdím verejne, ak sa nebudeme úprimne, na každom stupni starať o deti a starých ľudí, hrozí zánik ľudskej existencie, života. To znamená aj talentov z oblasti športu. Ak aj v tejto oblasti podpora zo strany štátu nebude existovať v praktickej rovine a plnej šírke na takom stupni, ako si vyžaduje skutočnosť.

Aj preto také riadky. Dnes s praktickými príkladmi zo strany talentov, podaktorých funkcionárov, ktorí aj na základe doterajších výsledkov s talentmi a ich trénermi majú právo a chcú verejne diskutovať na tieto témy. Pálčivé, ale na riešenie nevyhnutne potrebné!

Nabudúce sa pokúsime osloviť na túto tému politikov, manažérov ministerstiev, teda priamo ministrov, ktorí tieto oblasti ovplyvňujú. Počínajúc školstvom cez ministerstvá financií, zdravotníctva, kultúry a ďalších len preto, aby sa mohli pochváliť verejnosti s konkrétnymi skutočnosťami a víziami postupov, ktoré sú pre úspešnú prácu s talentom nezastupiteľné.

Autor: Jozef Mazár, Foto: ilustračné