V banskobystrickej Záhrade CNK sa stredu 20. septembra uskutočnila druhá verejná diskusia s kandidátmi na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Kým prvá bola 9. augusta  ešte s ôsmymi kandidátmi, tentoraz to malo byť so  štyrmi najsilnejšími kandidátmi podľa posledného prieskumu agentúry Focus.

Na prekvapenie viacerých prítomných návštevníkov okrem podnikateľa Jána Luntera,  poslanca NR SR Martina Klusa, prednostu Mestského úradu v Brezne Martina Juhaniaka a generálneho riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva sa za diskusným stolom objavil aj ekonóm Igor Kašper.  Ten  v poslednom prieskume Focusu figuroval na poslednej priečke, keď pre ním sa umiestnili ešte Ivan Saktor a Milan Urbáni (Mariana Kotlebu nepočítajúc).

Moderátorka Csilla Droppová z platformy NIE V NAŠOM MESTE v rámci kampane #spolujenasviac to nepovažovala za potrebné vysvetliť, takže diskusia pokračovala s piatimi kandidátmi. Tí mali hovoriť o svojom volebnom programe, voľbách, motivácii stať sa županom a o všetkom, čo zaujíma ich potenciálnych voličov.

Ako sa ukázalo, kľúčovou otázkou bola dohoda či nedohoda demokratických kandidátov na jednom najsilnejšom kandidátovi, ktorý by  4. novembra zviedol súboj o nového bystrického župana s tým súčasným. Zástupcovi okrúhleho stola Mičev, Klus a Kašper kritizovali najmä Jána Luntera a aj Martina Juhaniaka, že nepodpísali memorandum o spolupráci kandidátov pred voľbami a nezúčastňujú sa okrúhlych stolov, za ktorými sa dohaduje spoločný postup.

Ten spočíva v tom, že piati účastníci okrúhleho stola si objednali dva prieskumy verejnej mienky u agentúr AKO a Median so štyrmi otázkami. Ich výsledky by chceli prezentovať 2. októbra po treťom okrúhlom stole, ale podľa nich nemusí byť rozhodujúci číselný percentuálny zisk kandidáta, ale iné zatiaľ neznáme kritériá, na ktorých sa dohodnú, vrátane prieniku volebných programov.

Traja prítomní zástupcovia okrúhleho stola deklarovali, že v prípade ak neuspejú vo výsledkoch týchto prieskumov, odstúpia v prospech najsilnejšieho, hoci Kašper by mal problém s podporou Luntera.

Ján Lunter, ktorý už skôr zadal prieskum agentúre Focus, povedal, že pokiaľ nebude  najsilnejším kandidátom, tak sa vzdá. Martin Juhaniak sa vyjadril iba stručne, že sa zachová zodpovedne, ale jasne nepovedal, ako. Problém teda zostáva v tom, že nie je jasný algoritmus, podľa ktorého sa bude rozhodovať pri výsledkoch troch rôznych prieskumov verejnej mienky.

Traja kandidáti z okrúhleho stola kritizovali najsilnejšiu stranu SMER-SD, že sa nilen postaralo o jednokolovú voľbu predsedov VÚC, ale predčasne podporila Jána Luntera ešte pred dohodou o najsilnejšom kandidátovi (urobili to aj Most-Híd a Progresívne Slovensko), ktorým je podľa dvoch posledných prieskumov agentúry Focus práve Lunter. Pridala sa aj moderátorka, ktorá sa spýtala Jána Luntera, ako mohol prijať podporu Smeru, hoci napríklad Martina Klusa okrem SaS podporujú ďalšie strany napravo od stredu.

Akoby strana SMER-SD, ktorá má aj v našom kraji najviac voličov, bola nedemokratická a všetky ostatné okrem ĽSNS tie správne. Pôsobilo to pri diskusnom stole veľmi zaujato a neprofesionálne.

Darmo vysvetľoval Lunter, že so Smerom nerokoval o žiadnych podmienkach politickej podpory a ako občiansky kandidát vždy hovoril, že pokiaľ ho budú chcieť podporiť demokratické strany, tak sa tomu nebude brániť. V rovnakom duchu hovoril aj Smer ústami Petra Pellegriniho, že nepostavia svojho straníckeho kandidáta, ale podporia toho s najväčšou voličskou podporou podľa prieskumov verejnej mienky, čo a aj stalo.

 Celkom vtipné bolo hlasovanie ostatných štyroch kandidátov, či by oni neprijali takúto podporu od Smeru. Prihlásili sa traja – Klus, Kašper a Juhaniak, ruku nezdvihol Mičev. Aj následná diskusia pripomínala skôr útoky trojice od okrúhleho stola na Luntera, pričom Juhaniak sa držal bokom.

Otázky z publika odrážali situáciu za diskusným stolom, kde miesto očakávanej dohody prítomných kandidátov dominovali vzájomné rozpory. Miesto spoločného postupu voči Kotlebovi to bol de facto súboj zástupcov okrúhleho stola s Jánom Lunterom, ktorý podľa doterajších prieskumov je najväčším favoritom z demokratických kandidátov. Programové otázky prestali byť v tej chvíli zaujímavé.

Na záver prítomní návštevníci hlasovali lístkami, či na tretiu októbrovú diskusiu organizátori napriek deklarovanému boju proti fašizmu pozvú aj Mariana Kotlebu. Počet odovzdaných zelených a červených lístkov vyzeral vyrovnane.

Výsledný dojem z druhej verejnej diskusie v Záhrade sa dá diplomaticky  označiť  za  rozpačitý. Je zrejmé, že títo kandidáti sú od spoločnej dohody blížiacim sa termínom volieb vzdialení viac, ako v auguste. Akoby sa viacerí z nich zaoberali skôr sami sebou, ako problémami voličov. Tí stále nevedia, či sa proti Kotlebovi postaví jeden najsilnejší kandidát alebo ich bude viac, čo vzhľadom na reálne rozloženie síl nepochybne nahrá súčasnému županovi.

O dohode totiž hovoria samotní relevantní kandidáti už od mája, čomu voliči zmeny uverili, ale nič sa neudialo. Pokiaľ sa bude súčasná neistota ďalej predlžovať, hrozí, že mnohí ľudia potom nepôjdu voliť, pretože už nebudú dôverovať nikomu. Čas je neúprosný…