Ľubomír Motyčka: Analýza a náčrt koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji

Komentár
4 /

Odborník na cestovný ruch a poslanec Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja nám poskytol svoju analýzu a náčrt koncepcie rozvoja cestovného ruchu v našom kraji. Je to trochu rozsiahlejší materiál, ale vzhľadom na jeho dôležitosť a aktuálnosť sme sa rozhodli tento návrh zverejniť a podnietiť tak aj verejnú diskusiu o cestovnom ruchu.

Cieľom navrhovaného materiálu do diskusie je vytvoriť predpoklady pre zintenzívnenie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji. Je to hľadanie dynamických východísk a možností, ktoré máme. Malo by to byť inšpiráciou na doplnenie pre všetkých, ktorých táto problematika zaujíma.

Celkový pohľad

 Negatíva a prednosti – ekologické dopady, možnosti zriadenia krajskej organizácie cestovného ruchu.

Regionálne myslenie – Historické a sakrálne pamiatky –  Národné parky a chránené územia – Cykloturistika a turistika – Železnice – Lyžovanie a zimné športy – Letná dovolenka v horách – Kúpaliská a vodné nádrže – Kúpele – Jaskyne – Letecká dovolenka – Kongresový a konferenčný turizmus – Sezóny a mimosezóny – Mládežnícky turizmus, rodinný a seniorský turizmus – Špecifické dovolenkové ponuky – Kultúrne tradície a zvyklosti – Možnosti ubytovania a služby, kuchyňa – Cezhraničná spolupráca – Spolupráca v rámci regiónov – Spolupráca komerčných a nekomerčných subjektov – Rozhodujúce investície do rozvoja –rozvojové tipy podľa jednotlivých území – Marketing – spolupráca s médiami, vplyv na myslenie ľudí do vnútra i navonok – Reklama – Legislatívne aktivity.

Koncepcia cestovného ruchu v BBSK 2016

6. júna 2016 schválilo zastupiteľstvo VÚC v Banskej Bystrici svojim uznesením číslo 241/2016 koncepciu cestovného ruchu. Tá je k dispozícii na webovej stránke úradu na niekoľkých miestach, okrem iného aj medzi koncepčnými materiálmi.

Nenapísal som to samoúčelne. Koncepcia obsahuje veľmi dobré pomenovania stavu v Banskobystrickom kraji. Je v mnohých smeroch podnetná a zaujímavá, i keď obsahuje niektoré nepresnosti.

Koncepcia bola prijatá na druhý pokus s vedomím, že úrad už viac nedokáže urobiť. Chýbajú jej totiž jasne pomenované východiská, jasné smerovanie i reálne uskutočniteľné zámery. Schválili sme to s istým pocitom bezmocnosti a s vedomím, že za starého vedenia kraja, ktoré reálnym aktivitám regionálneho rozvoja vo svojej činnosti neprialo, to aj tak nemalo veľký zmysel.

V nádeji, že situácia sa predsa len zmenila, som sa rozhodol ponúknuť náčrt či nástrel smerovania aktivít v Banskobystrickom kraji. Takých aktivít, ktoré môžu obohatiť cestovný ruch. Nie je to o potenciálnych investoroch, ani o hľadaní spásy  v podobe zahraničného kapitálu , ale skôr o možnostiach, ktoré máme a nevyužívame ich. S tým, že následne môžu priniesť aj rozmach miestnych investícií, samozrejme nevylučujúc pritom investície zvonka.

Chcem byť čo najstručnejší, aby som záujemcov o verejnú diskusiu neznechutil priveľkým rozsahom materiálu. Ale, asi sa mi to nepodarí. Budem rád, ak sa to prijme ako inšpirácia a rozbehne sa proces tvorivých nápadov.

bbsk1

Analýza

Z hľadiska cestovného ruchu Banskobystrickému kraju chýba viacero významných a rozvinutých stredísk cestovného ruchu v takej podobe, ako ich verejnosť bežne vníma. Máme v podstate len dve veľké centrá cestovného ruchu silného nadregionálneho charakteru. Chopok juh a Donovaly. Za väčšie centrum cestovného ruchu môžeme označiť ešte Banskú Štiavnicu či kúpele Dudince, čo je však už špecifická problematika.

Je to taká nevýhoda? V celom svete nastáva pohyb proti masovému cestovnému ruchu. Vo veľkých centrách sú miestni obyvatelia už unavení z obrovského množstva turistov. Prinášajú peniaze, teda aj zisky, najmä veľkým a silným, no prinášajú aj unavujúci spôsob života. Prvky preplnenosti centier sa v lete ukázali už ja na Slovensku. Vo Vysokých Tatrách, v Slovenskom raji a čiastočne sa problémy objavujú už aj v Banskej Štiavnici. A tak, nie je výhodou mať i rozvíjať akýsi rozptýlený cestovný ruch, kde síce nie sú koncentrované služby, ale kde nie je ani priveľa návštevníkov?

A zasa iný pohľad. Vzhľadom na počet ubytovacích kapacít v kraji je možné len na dani z ubytovania pri priemernej cene 50 centov za noc a pri 50 % obsadenosti lôžok možné dostať do jednotlivých samospráv až 2,5 milióna eur ročne. To pripomínam len tak na navnadenie.

Negatíva a prednosti – ekologické dopady

Preplnenosť veľkých stredísk som už spomínal. K negatívam v súčasnosti patrí aj to, že cestovný ruch neprináša jeho pracovníkom dostatočne vysoké príjmy. Po večeroch hrozí rušenie nočného pokoja a súčasťou cestovného ruchu je aj nižšia miera súkromia. Každému sa nemusí páčiť, ak ho fotia, či aspoň „očumujú“ návštevníci. Hoc to aj nerobia v zlom úmysle.

Prednosti sú však výraznejšie. Dudince v cestovnom ruchu zamestnávajú okolo 700 ľudí. Rovnako aj Donovaly. Chopok juh až 900 ľudí. Sú to, v prenesenom slova zmysle veľké fabriky.

Cestovný ruch môže ohrozovať aj životné prostredie. Vyšší pohyb ľudí prináša aj vyššiu ekologickú záťaž. Tvorí sa viac odpadkov a najmä v osamelých strediskách chýba kanalizácia. Prednosti sú zase v tom, že do regiónu prichádzajú prostriedky na eliminovanie ekologických problémov. A to už aj v súvislosti s miestnym obyvateľstvom.

A tu sa dostávame k základnému heslu? či bonmotu? Cestovný ruch je do značnej miery financovaný z prostriedkov samospráv. Tvoriť a budovať sa má v prevažnej miere tak, aby bol na úžitok nielen hostí a majiteľov firiem, ale aj občanov miest a obcí v tom ktorom regióne.

Možnosti zriadenia krajskej organizácie cestovného ruchu

Prvou a základnou myšlienkou krajskej organizácie cestovného ruchu sú peniaze. Od štátu, ale aj od VÚC. Dotácie a zase dotácie. Sú nesmierne potrebné. Avšak ak je KOCR zriadená len na princípe peňazí, skôr či neskôr bude formálna a teda zbytočná.

Krajská organizácia má vzniknúť na princípe nutnej spolupráce. Na veľtrhoch, vo všetkých formách propagácie, v tvorbe a rozvoji produktov. Čím je viac produktov, čím pestrejšia je ponuka, tým je väčšia nádej na prilákanie hosťa. Nezanedbateľný je aj princíp solidarity, pocitu zodpovednosti jedného za druhého. Rozvoj slabších je v záujme silnejších. Opäť sa tým vraciame k atraktívnosti ponuky.

Súčasnou nevýhodou OOCR je, že je v nich málo podnikateľských subjektov. Ibaže, len tie môžu priniesť dostatočnú efektívnosť. Len tam, kde sú podnikatelia, kde sa ponúka komerčný tovar vo forme služieb vzniká skutočný cestovný ruch. Len vtedy prináša tomu ktorému regiónu prácu a aj možnosti uplatnenia regionálnych produktov. Podmienky na zrod KOCR samozrejme dozreli. Treba sa naučiť istému kolektivizmu, ktorý je postavený na osobnom i obecnom prospechu.

bbsk6

Regionálne myslenie

Uhlíková stopa a využitie miestnych zdrojov a pracovných síl

Jeden zo základných problémov našej spoločnosti je absencia regionálneho myslenia, cítenia a ochoty robiť niečo pre druhých. Zato všetci sme za to, aby všetci robili pre nás. Takto to nefunguje. Potrebujeme vytvoriť vzťahy, v rámci ktorých my chceme pomôcť druhým.

To súvisí s prezentáciou regionálnych produktov, ochotou ich ponúkať a dokonca trvale zaradiť do zariadení cestovného ruchu. Akoby sme si neuvedomovali, že aj regionálne produkty sú súčasťou marketingu a úspechu v cestovnom ruchu.

Dovoz tovaru z veľkej vzdialenosti je ekologicky a energeticky náročný. Nevyužívanie miestnych surovinových a ľudských zdrojov je samovraždou. Znehodnocuje sa tým krajina, šikovní ľudia odchádzajú z regiónu za prácou a kohože zaujíma spustnutá, neobrobená krajina a povaľači motajúci sa okolo miestnej krčmy.

Historické a sakrálne pamiatky

V tomto smere sme bohatým krajom. Navyše, sakrálne pamiatky nie sú len muzeálne, je to aj živý organizmus plný ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu a jeho hodnotám. Žiaľ, v podmienkach skoro celej Európy je pomerne zložité navštevovať kostoly. Jednou z úloh kraja by mali byť rokovania, predovšetkým s predstaviteľmi katolíckej cirkvi – katolícke kostoly sú obyčajne najatraktívnejšie, aby boli lepšie sprístupnené verejnosti. Zatiaľ sa dosahujú v tomto smere len malé a miestne úspechy.

Neraz je priam dramatická situácia v stave historických pamiatok. Pozitívny príklad Pustého hradu nad Zvolenom je skôr ukážkou nezlomnej trpezlivosti skupiny nadšencov, ako systematickej starostlivosti zo strany štátu.

V každom prípade tie pamiatky máme a v kombinácii s ďalšími zaujímavosťami môžu byť súčasťou atraktívnej ponuky pre ľudí orientujúcich sa na kultúrny turizmus. Spomeňme len Zvolenský zámok, Fiľakovský hrad, ale aj celý komplex budov v Banskej Štiavnici, či vlastne v každom meste kraja.

K tomu treba samozrejme pridať aj aktivity s historickým nádychom, no odľahčené. Dom Maríny v Banskej Štiavnici s cestičkou lásky, kde sa prechádzala s Andrejom Sládkovičom je toho príkladom.

bbsk4

Národné parky a chránené územia

Pri tvorbe nových produktov v našej prírode treba bezpodmienečne spolupracovať so zástupcami národných parkov, prírodných rezervácií, chránených území a ochrancov prírody. Pozitívne pritom je, že je aj v ich záujme takáto spolupráca. Ak sa dohodnú nové cyklotrasy a turistické trasy vo vzájomnej spolupráci, možno sa vyhnúť územiam, ktoré by zvýšený pohyb ľudí mohli ohroziť. V spolupráci s nimi možno aj vyzdvihnúť najatraktívnejšie prírodné úkazy a vôbec artefakty, ktoré sú zaujímavé pre turizmus.

V tejto súvislosti treba úspešne hľadať spôsoby, ako na vyššiu úroveň pozdvihnúť geoturizmus. Na Slovensku sú tri geoparky. A všetky v našom kraji. Pritom od Starých Hôr cez Španiu Dolinu až po Ľubietovú sú vytvorené aj štandardné atraktivity a navyše sú tu rozvinuté aj služby cestovného ruchu. Čo chýba? Výraznejšie zviditeľnenie. Podobne je na tom aj Banská Štiavnica. Snáď najslabšiu infraštruktúru má Geopark Novohrad, ktorého väčšia časť je v Maďarsku. Príhraničná spolupráca a spoločný rozvoj, to je ďalšia téma na skvalitnenie.

Inak, na tých chránených územiach a v národných parkoch kde je rozvinutý turizmus, možno zavádzať aj istú formu regulácie turizmu. Pri správnom marketingu sa s z toho môže stať prednosť, nie nevýhoda.

Cykloturistika a turistika

Jednou z najsilnejších zbraní nášho kraja je krásna príroda, doslova predurčené na rozvoj turistiky a cykloturistika. Máme pritom na území kraja tisíce kilometrov turistických a cykloturistických trás. Úlohou kraja by malo byť v spolupráci s klubmi cykloturistov a turistov udržiavať existujúce trasy a ich značenie. Samozrejme ruka v ruke s budovaním nových.

Tu je nezastupiteľná úloha VÚC. Okrem iného aj preto, aby sa ľahšie darilo prekonávať majetkovo právne problémy na jednotlivých trasách. Alebo to bude riešiť novovznikajúci inštitút?

V Banskej Bystrici už vznikli a tohto roku budú aj dokončené single trialy s potrebnou infraštruktúrou a s penziónmi typu bikefriendli. Popri tom sa treba vrátiť k myšlienke cyklochodníka Zvolen – Banská Bystrica. Už sa premárnili nejaké peniaze na prácach železničného zvršku medzi Poltárom a Rimavskou Sobotou. Tým, že všetko išlo pomaly, trasa opäť zarástla. Tu je však možný veľmi rýchly konkrétny výsledok.

Nové turistické trasy treba budovať podľa nových zásad. Už nie ako ďaleké pochody z jedného bodu do druhého, ale ako viac, či menej náročné okruhy s parkoviskami, kde sa turista vráti k svojmu autu. Tým sa vytvoria predpoklady aj pre rozvoj služieb na jednotlivých východiskových a cieľových bodoch.

Ďalšia alternatíva je prispôsobiť turistické trasy a cyklotrasy existujúcej sieti penziónov a rôznych možností ubytovania. Tak aby to bolo spojené so službami. A to komplexnými, i so základným servisom pre bicykle.

bbsk7

Železnice

Toto je dosť ťažká téma, lebo mnohé spojenia zanikli. Ale, aj tu je na čo sa zamerať. Železničná trať Horehroním je nádherná. Nevraviac o lesnej železničke v Čiernom Balogu. To je však už trochu iná téma.

Čo takto pomôcť ozubnicovej železnici Tisovec – Zbojská? Tak aby častejšie premávala a stala sa skutočnou atrakciou daného regiónu. Podobne by sa dalo uvažovať aj o obnovení železničného spojenia Banská Bystrica – Šahy. S menším počtom zastávok, i s malým počtom vozňov. Buď  ako historický vlak, alebo vyhliadkový…?

Lyžovanie a zimné športy

 Aj menšie rakúske stredisko zimných športov má obyčajne viac zjazdoviek ako celé Slovensko. Prekáža to? Zdá sa že nie, pretože centrá zjazdového lyžovania prosperujú. Zasnežovanie je už takmer všade samozrejmosťou a okolo lyžiarskych svahov vyrástli  penzióny, hotely a iné formy ubytovania.

O Donovaloch či Chopku juh toto nepíšem, to sú veľmi dobre vybavené centrá zimných športov s dlhodobou tradíciou a so službami výrazne nadregionálneho významu. Veľmi výrazne sa rozbieha aj bežecké lyžovanie. Istým symbolom sa v tomto smere stala Kremnická Skalka, ale je tu aj Banská Bystrica s bežeckými traťami okolo Králik a potom i z Šachtičiek na Donovaly.

Vzniklo pritom neformálne prepojenie Skalky a Králik. Dĺžka bežeckých trás je už teraz pravdepodobne najväčšia na Slovensku. Treba len lepší marketing, reklamu a podporu ďalších doplnkových služieb. V tomto smere má obrovské predpoklady Kokava Línia, smerom na Hriňovú, ale aj trasy okolo Telgártu.

VÚC by sa mal orientovať na pomoc tam, kde je predpoklad ďalšieho rozvoja služieb a to v strediskách rozvinutých i tých, ktoré sú v menej rozvinutých regiónoch. Tam prinášajú oživenie.

bbsk9

Letná dovolenka v horách

Ešte trvajú predsudky o tom, že letná dovolenka v horách je niečo menej významné. Príklady z Donovál a Chopku – juh potvrdzujú, že to už dávno nie je pravda. Dostáva charakter masového turizmu. Vzhľadom na nižšie prevádzkové náklady aké prináša zima, sa stáva dokonca ziskovejšou. Vyžaduje si to však zlepšenú infraštruktúru.

V tomto smere treba pomáhať menej frekventovaným horským strediskám pri zlepšovaní turistických a cykloturistických trás, v marketingu tak, aby sa stali atraktívnejšie aj pre potenciálnych investorov. Opäť pripomínam, že by nemalo byť v záujme kraja, aby sa horské oblasti priveľmi zaľudňovali.

V každom prípade je to nedocenená príležitosť aj pre mestá, ktoré tradične získavajú v príjmoch za ubytovanie viac v mimosezónach z kongresového a konferenčného turizmu. V Banskej Bystrici narastá počet hostí v mestských hoteloch aj počas leta. Vďaka dovolenkárom.

bbsk10

Kúpaliská a vodné plochy

 Toto je tradičná oblasť úspešných letných dovoleniek. Problémom kúpalísk a vodných plôch je často to, že stoja akoby bokom od cestovného ruchu. V jednotlivých regiónoch potrebujú tiež pomoc pri tvorbe infraštruktúry, ktorá by okolie urobila zaujímavé aj v okrajových obdobiach sezóny a v čase zhoršeného počasia. Zvyšovanie atraktívnosti týchto zariadení  by malo byť v trvalej pozornosti kraja a samospráv.

Tam, kde takéto zariadenia majú. To môžu, spolu s horskými strediskami byť aj body, kde sa bude najlepšie dariť predaju regionálnych produktov, čo tiež prispeje k atraktívnosti týchto vodných plôch. V tomto smere treba upriamiť pozornosť napríklad na okolie Lučenca. Rozvoj tam začína byť viac ako zaujímavý.

bbsk11

Kúpele

Majú všetky predpoklady stať sa celoročne veľmi dobre využívané. Už viaceré prešli od čisto liečebných ponúk k ponukám víkendových pobytov pre bežných návštevníkov a k pobytom samoplatcov. Čiže sú to akési dovolenkové centrá. Práve kúpele by mohli vytvoriť aj predpoklady pre rozvoj leteckej dopravy na Sliači.

Žiaľ, práve liečebné kúpele v tomto meste nespĺňajú požadované parametre. Nie z hľadiska unikátnej vody, ani zdravotnej starostlivosti, ale kvalitou služieb, ktoré moderné kúpele musia poskytovať. Toto je jedna z tém pre VÚC. Pomoc v rozvoji však potrebujú aj ďalšie kúpele v kraji. Majú všetky predpoklady stať sa hnacím motorom rozvoja. Príkladom toho sú najmä Dudince.

 Jaskyne

Sú ďalším veľkým bohatstvom kraja. Jednak pre jaskyniarov, ale aj pre bežných turistov. Niektoré sú ťažšie prístupné – jaskyňa mŕtvych netopierov, či Harmanecká jaskyňa, kde by stálo za to pouvažovať o krátkej lanovej dráhe? Liečebňa v jaskyni Bystrá je momentálne ohrozená. Dlhoročný tím lekárov, ktorý ju prevádzkoval je už unavený. Jaskyňa nemala podporu a ani marketing. Je to pritom unikát minimálne stredoeurópskeho významu.

V prípade jaskýň sa treba orientovať aj na propagáciu jaskýň v iných krajoch, ktoré sú blízko nášho regiónu. Dobšinská, Aragonitová, Domica….Ľudia necestujú na dovolenku do administratívneho priestoru, ale tam kde je niečo zaujímavé.

bbsk12

 Letecká dovolenka

Máme veľmi kvalitné vojenské letisko sprístupnené aj pre civilnú dopravu. Kým charterové lety smerom von narastajú, čo je dôsledok požiadavky trhu a pribúdajú aj nákladné lety, či lety malých súkromných prepravcov, civilné a nedajbože pravidelné lety na Sliač stále neexistujú.

Je to aj dôsledok nerozvinutosti kraja a relatívnej blízkosti bratislavského letiska a jeho dostupnosti po R1 a diaľnici. V tomto smere nevidím stále nejakú ružovú perspektívu. Možné dotácie letiska sú síce pekné, ale musí byť aj prirodzená požiadavka trhu. Uvedomme si aj blízkosť medzinárodných letísk v Budapešti a Viedni.

Kongresový a konferenčný turizmus

Podmienky na jeho rozvoj sú pomerne zložité. Vyžaduje si veľmi dobre vybavené hotely a tých máme v našom kraji len niekoľko. Napriek tomu, je to nesmierne významná časť turizmu v období mimosezón, preto ju netreba zanedbávať. Nevraviac o tom, že aj počas sezón sú toto hotely, ktoré sú ťahúňom ubytovacích a stravovacích služieb v daných regiónoch.

Sezóna a mimosezóna

Treba sa zbaviť predsudkov, že nám chýba more na to aby sme boli úspešní. Len veľmi dobre vybavené hotely pri mori majú dlhú sezónu obohatenú aj o konferenčný a kongresový cestovný ruch. Horské oblasti sú požehnané možnosťami letnej a zimnej dovolenky a dokonca aj mimosezónnych pobytov. Je dôležité len poskytovať kvalitné služby a mať veľmi dobrý marketing.

Možností na využitie mimosezóny je veľa dokonca aj v menších penziónoch, ktoré nemajú wellnes. Keď už nič iné, dobré sú aj školy v prírode, či seniorské pobyty. Len treba nájsť a pomenovať atraktivity daného regiónu.

Mládežnícky turizmus, rodinný turizmus a pobyty pre seniorov

 Všetko stojí na poznaní trhu a toho, čo vieme komu ponúknuť. Každý segment trhu si je podobný a zároveň odlišný. Na prvom mieste je kvalita služieb a potom ponuka. Malo by byť samozrejmosťou, že kto sa chce orientovať na mladých musí mať cyklotrasy, podmienky na zábavu.

Rodina potrebuje najmä kvalitné služby pre deti a seniori očakávajú kultúrne zážitky a poznávanie v okolí ubytovania. Samozrejme, že nič nemá ostré hrany a nič nie je nalinkované vopred. Tak ako sa prelína život generácií, tak sa prelínajú aj ich záujmy.

bbsk5

 Špecifické ponuky

Na prvom mieste atraktívnosti je poľovnícky turizmus, ale aj turizmus rybársky, včelársky, či turizmus vojnový. Medze fantázie sa nekladú. Toto všetko a mnohé iné môže byť súčasťou marketingu. Bohatstva ponuky toho ktorého regiónu. Tak isto ako poznávanie rastlinstva, či živočíšstva v prírode. Využitím všetkých možností sa otvára bohatá ponuka aj bez spleti toboganov, hučiacej hudby a veľkého sústredenia ľudí.

Kultúrne tradície a zvyklosti

Ich využitie by malo byť prirodzenou súčasťou ponuky v cestovnom ruchu. Lákadlom sú veľké festivaly, jarmoky a iné podujatia, no súčasťou ponuky môžu byť aj komorné akcie organizované v hoteloch, penziónoch, či strediskách cestovného ruchu.

Slovensko je v tomto smere neobyčajne rôznorodé a juh nášho kraja tu má svoje špecifické postavenie tým, že sa tu stretávajú rôzne kultúry. Napríklad Maďarské a Slovenské. Rôznorodosť je stále nevyužitým bohatstvom, akoby sme ju nevnímali.  Toto je príležitosť aj pre zapojenie Rómov. I keď nie jediná.

bbsk2

Možnosti ubytovania a služby – kuchyňa 

Tu je do značnej miery pole neorané. Veľmi dobrých možností ubytovania je v kraji pomerne málo. Najmä v nerozvinutých regiónoch. Na to nadväzujú aj služby, ktoré len zriedkavo dosahujú potrebnú úroveň. Symbolom Slovenska sa stali hranolčeky, pizza a gyros. Nie som vyznávač halušiek ako symbolu Slovenska, no jednou z úloh by malo byť vyhľadávanie regionálnych ponúk a ich popularizácia.

Dostávame sa už k istej organizátorskej funkcii VÚC, k popularizácii vyššej kvality i cez dlhodobé hodnotenia a ich prezentáciu. O úrovni služieb rozhodujú aj školy, ktoré VÚC financuje.  Treba prehodnotiť pohľad na ne a podporovať len tie, ktoré vychovávajú skutočných odborníkov.

 Cezhraničná spolupráca

Aj vzhľadom k tomu, že na juhu Slovenska je infraštruktúra slabšia, je spolupráca s turisticky vyspelejšími regiónmi Maďarska veľmi výhodné. Aj pre inšpiráciu. Bezprostredne za hranicami je mimoriadne atraktívna časť Geoparku Novohrad.

Prepojenie regiónov má aj tu ďalšie prednosti. V oblasti kultúrnej spolupráce, kuchyne a vôbec zážitkov. Juh kraja to urobí určite atraktívnejší. Treba podporovať body, kde sa dá prejsť cez hranice tak, aby bolo čo najmenej prekážok a vytvárať spoločné produkty v cestovnom ruchu.

Spolupráca v rámci regiónov

Tá sa musí stať nevyhnutnosťou. Žiadny dovolenkár necestuje do kraja, okresu, alebo OOCR. Využitie turistického bohatstva iného regiónu je úplne prirodzené. Tieto produkty sa musia dostať aj do reklamy, musí sa stať súčasťou marketingu. Neviem si predstaviť Telgárt, ako cieľovú destináciu pre pobyt, bez Dobšinskej jaskyne, či oblasti Muráňa.

Tak ako si neviem predstaviť dovolenkárov v najbližšej východoslovenskej obci bez Kráľovej Hole, alebo prameňa Hrona. Dudince potrebujú aj Sebechleby, Krupinu, či Santovku a Šahy. Nevraviac už o Banskej Štiavnici. V tomto smere sa ešte dosť časti prihliada len na hranice OOCR, okresu a kraja. Tak sa však modrený, úspešný cestovný ruch nebuduje.

Viem si predstaviť napríklad malý sociálny podnik zameraný na regionálne produkty v okolí Dudiniec, ktorý by okrem iného množil aj staré ovocné dreviny. Krupinské dudečky, jablone zo Sebechlieb, či z genofondu v Šárovciach. Ako suveníry z regiónu, lebo predaj za veľmi náročných podmienok povoľuje UKSUP. Ale, možno by aj to šlo prekonať.

Spolupráca komerčných a nekomerčných subjektov 

Všimnime si, ktoré OOCR sú úspešnejšie. Tie, v ktorých je dostatok komerčných a nekomerčných subjektov. Je tam konkurencia myšlienok i potrieb. Tam, kde výrazne prevažujú samosprávy sú výsledky slabšie. Tu nechcem súdiť, treba hľadať pomoc. Cez marketing dosiahnuť, aby si všetci zainteresovaní lepšie rozumeli a aby mali záujem o spoluprácu.

Tu je aj prirodzená platforma na využívanie regionálnych produktov. Samosprávy majú záujem na vyššej zamestnanosti, lepšom výbere daní z ubytovania a podnikatelia majú záujem na lepších podmienkach pre svoju činnosť. Teda, nestoja proti sebe, ale vytvárajú spoločnú záujmovú skupinu.

Rozhodujúce investície do rozvoja – rozvojové tipy podľa jednotlivých regiónov

Hneď zovšeobecňujúco možno písať o kvalite ciest a ich výstavbe. Áno, tie neraz odrádzajú od cestovania do toho ktorého regiónu. No, zastať pri tejto téme, ktorú v rámci kraja len ťažko rýchlo ovplyvňujeme, by bol alibizmus. Všetky neúspechy sa potom dajú zvaliť na vládu, ktorá tú ktorú cestu nepostavila, či neopravila. A len malá zodpovednosť by, s cestami druhej a tretej triedy, ostala na kraji.

Predovšetkým treba dokonale zmapovať atraktivity toho ktorého regiónu. V rámci širšieho okruhu. Uvediem príklad. Tohto roku sa chystáme s manželkou a vnúčatami  na dovolenku do kúpeľnej obce Číž. Beriem to aj ako súčasť svojej práce. Každý rok dovolenkovať  vo svojom kraji. V Číži je pekné kúpalisko, no pomerne málo ubytovacích možností. Treba podporiť miestnych, aby poskytovali viac apartmánového ubytovania. Kto však vie a peknom prechádzkovom rybníku, o chove koní či neďalekom štrkovisku?

Je tam zaujímavé wellness centrum – pre prípad horšieho počasia. Smerom na východ je jaskyňa Domica, kaštieľ Betliar…, ale je tu blízko aj hrad vo Fiľakove a potom Somoska. Rekreačné možnosti v Rimavskej Sobote, blízko je vodná nádrž Teplý Vrch. V apartmáne sa aj varí. Možno si tu kúpiť kvalitnú hydinu…Nie je to dostatočný dôvod na peknú dovolenku? Domáci pridajú určite viac tipov. Napríklad i návštevu originálne vymaľovanej krčmy. Je to ako istá napodobenina Kovačice.

Už som písal o Telgárte, kde tiež treba prepojenie na širší región. Chopok juh by sa mal čo najintenzívnejšie prepojiť s Krpáčovom. Cyklistickými a turistickými trasami medzi Táľami a Krpáčovom. Je škoda, aby boli tieto dve strediská do istej miery od seba odrezané. V rámci OOCR Stredné Slovensko treba posilniť banícku tradíciu. Ľubietová, Špania Dolina, Staré Hory majú dokonca vybudovanú dostatočnú infraštruktúru. A atraktivity súvisiace s baníctvom a spracúvaním kovov.

Banská Štiavnica nutne potrebuje veľké parkovisko. Mesto býva v sezóne preplnené. Tiež sa treba viac obzerať v rozvoji na blízke atraktivity. Smerom na OOCR Gron, ktorá potrebuje pomoc. A prečo pomáhať? Len spoločný rozvoj prinesie trvalý úspech. Preto netreba zabúdať ani na Bzovícky kláštor, ktorý môže byť ozdobou cestovného ruchu.

Okolie Ružinej potrebuje dobudovanie, no najmä samotná nádrž potrebuje kvalitnejšie služby. V Divíne je obnovený kaštieľ, je tu pekný hrad, no služby v stredisku sú zaostalé. Chýbajú cyklotrasy a turistické chodníky, chýbajú atraktivity, ktoré by v modernej podobe riešili príťažlivosť pobytu pri vode.

Zaujímavá je obnova pamiatok z 2. svetovej vojny. Majú svojich návštevníkov. Zvolenský cintorín sa stal miestom posledného odpočinku pre 27 000 vojakov Červenej a Rumunskej armády. Už dnes sú to navštevované pútnické miesta. Mladí Nemci zase navštevujú miesta nemeckých bojov. Veď aj to sú príjmy.

V rámci rozvoja je nevyhnutné a tu je silná parketa kraja, výraznejšie zapojiť do cestovného ruchu múzeá a vôbec všetky kultúrne inštitúcie v rámci kraja. Samozrejme, aj tie, ktoré sú iného tipu. Všetko čo poslúži atraktívnosti kraja je dobré.

Avšak, ak chceme aby rozvíjajúce sa produkty boli akceptované, musia sa tvoriť s aktívnym podielom všetkých zainteresovaných. Nech aj u nich vznikne pocit spoluzodpovednosti za úspech či neúspech.

bbsk3

Marketing – spolupráca s médiami, vplyv na myslenie ľudí dovnútra i navonok

Vari rozhodujúcou úlohou VÚC je dosiahnuť pomocou marketingu, aby sa o atraktivity kraja zaujímali potenciálni investori, aby sa o nich hovorilo s úctou a aby sa stali zaujímavé pre čo najširší okruh dovolenkárov. Nedá sa to bez spolupráce s médiami. Aj im treba atraktivity kraja prezentovať a približovať.

Uvediem príklad. Každé výjazdové zasadnutie VÚC by malo byť spojené nielen s analýzou toho ktorého regiónu, ale aj ukážkami toho, čo región ponúka a čím sa môže pochváliť. Na zasadnutiach sú aj novinári. Nech získajú zaujímavé tipy. A toto je len jedna z možností práce s médiami.

Dovnútra i navonok – čo tým myslím. Neustále a trpezlivo treba občanov presviedčať o tom, čo cestovný ruch je a mohol by byť. Vysvetľovať jeho význam i v tej súvislosti, ako zarobiť, či aspoň prilepšiť si. Navonok – to je marketing upútavajúci pozornosť na to pekné čo v kraji máme.

Reklama

Tá je náročná a drahá. Ale, bez nej to nepôjde. Ibaže treba mať na to šikovných ľudí, ktorí vedia, ako sa cez počítač dá urobiť reklama za málo peňazí, kde a do čoho investovať. Ušetriť peniaze možno spájaním síl a prostriedkov. Platí to najmä pre výstavy a veľtrhy, či iné výstavnícke aktivity. Deľbou síl a spájaním propagácie možno veľmi veľa ušetriť.

Legislatívne aktivity

Stalo sa zvykom, že na zlé zákony, predpisy a nariadenia reagujeme pasívne. Jednoducho, nedá sa. Ako ľahko to možno povedať a zbaviť sa zodpovednosti. Jednou z úloh VÚC by malo byť zozbieranie legislatívnych nedostatkov, či bŕzd aktivity ľudí a iniciovať cez poslancov NR potrebné zmeny. Áno, cez príslušné úrady sa veľa dosiahnuť nedá. Ktorý byrokrat zruší byrokraciu, ktorú zaviedol? To musí byť politická úloha.

Prepáčte, ak je to dlhé. Ja mám pocit, že stále ešte dosť povrchné.

bbsk8

 

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné